BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Čistý zisk Slovenska za prvé tri roky členstva v Európskej únii bude zrejme o sedem miliónov eur nižší, ako sa zdalo po summite v Kodani. Vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnila komisárka únie pre rozpočet Michelle
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Schreyrová. Zatiaľ posledné tabuľky príjmov a výdavkov hovoria, že Slovensko získa z rozpočtu únie za roky 2004-2006 o 831 miliónov eur viac, ako doň zaplatí. Po Kodani sa zdalo, že to bude 838 miliónov. Rozdiel vyplýva z toho, že hoci únia zvýšila Slovensku dodatočné kompenzácie o 22,7 milióna eur na roky 2005 a 2006, zároveň sa v týchto rokoch zvýšili slovenské príspevky do spoločného rozpočtu o šesť miliónov eur ročne. Slovensko skončilo v Kodani niekde v strede medzi desiatimi kandidátmi. Pobaltské krajiny dostanú okolo 350 eur na obyvateľa, Malta 330 eur. Česko len 78 eur na obyvateľa. Píše Sme. Európska komisia včera potvrdila, že komisár pre rozšírenie Günter Verheugen poslal list premiérom Slovenska, Maďarska a Rumunska, týkajúci sa spornej úpravy maďarského krajanského zákona. Odmietla však informovať o jeho obsahu. Maďarská tlač cez víkend informovala, že Verheugen má výhrady proti upravenému návrhu zákona a že o týchto výhradách informoval Budapešť, Bratislavu aj Bukurešť. " Môžem potvrdiť, že komisár poslal list (trom premiérom), ale v tejto etape ide o prísne dôvernú výmenu názorov a nemôžem preto komentovať obsah listu," povedal včera v Bruseli hovorca EK pre rozšírenie Jean-Christophe Filori. Verheugen dal navrhovanú úpravu krajanského zákona preveriť právnej službe EK začiatkom decembra. Výsledok previerky je podľa maďarských médií zdrvujúci pre Budapešť. Začiatkom decembra Verheugen vyjadril znepokojenie, že sa Maďarsko stále nedohodlo so Slovenskom v spore o zákone. Zároveň zopakoval stanovisko EK, podľa ktorého musí byť maďarský krajanský zákon v súlade s "európskymi pravidlami" a jeho uplatňovanie musí byť založené na dohode so susednou krajinou. Tieto princípy by podľa Verheugena mali byť základom urovnania sporu. Uvádza Hospodársky denník. Na životné prostredie bude SR po vstupe do Európskej únie čerpať ročne 180 mil. eur. "Aby sme peniaze z európskych fondov dostali, budeme musieť pripraviť dobré projekty,"povedalminister životného prostredia László Miklóš. Financie sú určené najmäna výstavbu vodovodov, kanalizáciíé, čistiarní odpadových vôd, na ochranu ovzdušia a riešenie odpadov. Výsledkom splnenia všetkých ekologických požiadaviek únie by na Slovensku malo byť zlepšenie stavu životného prostredia.Mali by sme dýchať taký vzduch, ktorý nebude ohrozovať naše zdravie. Píše Pravda. Šampanské už vyšumelo, kamene, čo nám popadali zo srdca, sú upratané, a teraz počítame, koľko to každému z nás „hodí“. Na prvý pohľad jednoduchá matematika, pretože náš vstup do Európskej únie bol v posledných týždňoch stredobodom všetkých debát. Zainteresovaní rátali, kalkulovali, ba poniektorí presne vedeli, koľko máme dostať, aby sa nám na poduške z peňazí daňových poplatníkov EÚ sladko driemalo. Medzi najhlasnejšími kritikmi dotácií boli a sú poľnohospodári. Nechcem posudzovať, pretože nemám dostatok informácii, či dosiahnutý efekt, vyjadrený napríklad v percentách priamych platieb pre poľnohospodárov, je ten najlepší, aký sme mohli vybojovať. Kritizovať dosiahnuté spoza bučka je to najľahšie, pretože EÚ nie je ani posvätná, ani nekritizovateľná dojná krava, ktorá má tlačiareň na peniaze. Nieže by si únia, a hlavne jej obrovský administratívny aparát nezaslúžili kritiku, pretože v Bruseli sa socializmus neskončil, tam socialistické myšlienky o dotáciách a prerozdeľovaní mátajú stále, rovnako tak ako na Slovensku. Otázka však znie, kde sa začína a kde sa končí solidarita? Mnohí z nás si ešte pamätajú rôzne fondy solidarity na podporu bojujúcich krajín tretieho sveta, na ktoré sme dobrovoľne-nasilu poukazovali nejaké peniaze, aj niekoľkokrát do roka. Teraz chceme byť rozšafní z cudzej peňaženky. Zrazu si vieme živo vyrátať, koľko by nám mali tí „zazobaní“ západniari zo svojich daní odsypať. Ozaj, premýšľali ste, prečo a kde únia berie peniaze na podporu desiatich čakateľov na vstup? Súčasná ekonomická úroveň euronováčikov predstavuje v priemere 45 percent hrubého domáceho produktu 15 členov EÚ. Píše Národná obroda.