EÚ: Najdôležitejšie správy zo 17. decembra

BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - EK: Únia bola voči kandidátom v Kodani skúpaRozšírenie o desať nových krajín, vrátane Slovenska, bude stáť Európsku úniu oveľa menej, ako to pôvodne navrhovala Európska komisia. Jedného občana terajšej únie vy

jdú čisté náklady na rozšírenie 10 eur ročne, čo je cena lístka na lepší film v kine. Isté sklamanie nad tým, že šéfovia štátov a vlád pätnástky nepridelili budúcim novým členom viac, vyjadrila v Bruseli komisárka pre rozpočet Michaele Schreyerová. "Európska únia rokovala s desiatkou kandidátskych krajín na summite v Kodani naozaj veľmi tvrdo a historické rozšírenie dokázala obhájiť veľmi lacno." To je záver komisárky pre rozpočet Michaely Schreyerovej, ktorá na tabuľkách dokázala, že z hľadiska priamych výdajov bude rozšírenie o desať nových krajín stáť súčasnú pätnástku za prvé tri roky iba 10,3 mld. eur. Celkových 40,8 mld. schválených v Kodani má totiž formu prísľubov v oblasti štrukturálnych fondov. Ich čerpanie je však viazané na projekty, ktoré sa budú realizovať až v nasledujúcich rokoch.
EÚ: Kukan oceňoval pri príležitosti ukončenia vstupných rokovaní
Pri príležitosti ukončenia prístupových rokovaní Slovenska s Európskou úniou minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan v utorok v Bratislave ocenil prácu vedúcich jednotlivých pracovných skupín a negociačných tímov. Minister spolu ocenil 49 pracovníkov z rozličných rezortov, pričom najvyššie ocenenie, striebornú plaketu MZV SR a vecný dar, udelil 15 oceneným. Ako v úvodnom prejave uviedol Kukan, ukončením prístupových rokovaní sa Slovensko posunulo bližšie k podpísaniu prístupovej zmluvy a členstvu v únii. Pripomenul, že Slovensko začalo prístupové rokovania až v roku 2000, teda dva roky po našich susedoch. "Helsinský summit veľmi múdro stanovil princíp diferenciácie a dobiehania sa, čo Slovensko využilo. Vďaka tomu zmazalo dvojročný náskok našich susedov," zdôraznil.
POĽSKO: Referendum o vstupe do EÚ bude 8. júna
Referendum o členstve Poľska v Európskej únii sa uskutoční 8. júna 2003. Vzhľadom na to, že dátum oficiálneho podpisu prístupových dohôd s kandidátskymi krajinami v Aténach sa posunulo z marca na 16. apríla 2003, nie je podľa poľského premiéra Leszeka Millera možné, aby referendum prebehlo v pôvodne plánovanom májovom termíne. Píše český internetový časopis Integrace. Premiér Miller v pondelok v Lodži uviedol, že pred konaním referenda bude obchádzať celé Poľsko, aby presvedčil nerozhodnutých voličov o výhodách vstupu do EÚ. Zdôraznil, že je nutné zmierniť najmä obavy obyvateľstva na vidieku. V prípade kladného výsledku ľudového hlasovania by sa Poľsko malo spolu s ostatnými kandidátmi stať členom únie 1. mája 2004.
ČR: Podmienky vstupu do EÚ neznamenajú útlm poľnohospodárstva
Ak by Česká republika (ČR) nevstúpila do Európskej únie (EÚ), bola by to podľa českého ministra poľnohospodárstva Jaroslava Palasa "jednoznačná prehra a znamenalo by to zaradiť sa k Rumunsku a Bulharsku". Ako uviedol Palas, vyjednávači v oblasti poľnohospodárstva dosiahli podmienky, ktoré nebudú v žiadnom prípade znamenať útlm českého poľnohospodárstva. "Našou úlohou v budúcnosti bude zabezpečiť pre vyrobenú produkciu odbyt a čeliť tlaku produkcie z nových i starých členských krajín EÚ," domnieva sa Palas. Minister verí, že pozícia českých poľnohospodárov bude po vstupe do únie dobrá a že aj farmári budú v referende súhlasiť s členstvom krajiny v EÚ. O správnosti tohto kroku chce ministerstvo poľnohospodárov presvedčiť informačnou kampaňou. Ako jednu z výhod vstupu do únie bude ministerstvo prezentovať aj pomoc EÚ po tohtoročných tragických záplavách.
SR: Tempo rastu ekonomiky sa bude zvyšovať
V najbližších rokoch by mala podľa strednodobého výhľadu Národnej banky Slovenska (NBS) ekonomická výkonnosť Slovenska stúpať a v roku 2006 by malo tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) predstavovať 4,6 %. Životná úroveň na Slovensku by sa tak mala približovať k životnému štandardu v EÚ. Vyplýva to z menového programu, ktorý zverejnila NBS. V štruktúre HDP je podľa NBS nevyhnutné posilňovanie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, čo možno predpokladať vzhľadom na kapacitný rast ekonomiky z dôvodu prílevu priamych zahraničných investícií. Ďalšou nevyhnutnou charakteristikou ekonomického rastu by malo byť zrýchlenie rastu investícií, keďže sa bude vyžadovať pokračovanie v technickej a technologickej inovácii výroby a realizácia environmentálnych projektov vo výrobnej sfére.
ECB: Kandidáti by sa nemali do eurozóny ponáhľať
Člen rady Európskej centrálnej banky (ECB) Tommaso Padoa-Schioppa v pondelok naliehal na uchádzačov o vstup do Európskej únie (EÚ), aby sa nespoliehali do eurozóny a najprv ekonomicky dobehli bohaté členské krajiny. Brusel dosiahol v piatok historickú dohodu s desiatkou kandidátov, ktorá posunie v roku 2004 hranice únie na východ. O niekoľko rokov neskôr má nasledovať expanzia eurozóny. Budúci členovia únie musia pred vstupom do eurozóny používať minimálne dva roky výmenný mechanizmus ERM-II. Padoa-Schioppa však uviedol, že kandidáti možno budú potrebovať na ERM-II viac času. Členovia EÚ môžu prijať euro, pokiaľ splnia rad kritérií. Patrí k nim nízka inflácia a úrokové sadzby, fiškálna disciplína a stabilná mena. Hladký prechod na euro však vyžaduje aj zvýšenie príjmov na jedného obyvateľa, zdôraznila ECB.
EÚ: Európsky parlament kritizoval Britániu za slintačku a krívačku
Európsky parlament (EP) kritizoval v utorok Veľkú Britániu za jej opatrenia proti slintačke a krívačke s tvrdením, že krajiny musia zmeniť spôsob, ako bojujú proti epidémiám tejto vysoko nákazlivej choroby. Reakcia Británie na túto chorobu minulý rok bola zle zorganizovaná a byrokratická a odhalila zlý stav pripravenosti na boj proti epidémii, tvrdí EP v správe prijatej väčšinou poslancov na zasadnutí v Štrasburgu. Jej váhanie zakázať pohyb zvierat náchylných na túto chorobu malo za následok zrýchlenie jej rozšírenia, uvádza sa v správe. Británia napokon nechala zlikvidovať približne 6,5 milióna kusov dobytka miesto toho, aby siahla po vakcinácii. "Rýchlosť, akou sa slintačka a krívačka rozšírili v roku 2001 po krajinách Európskej únie, najmä v Británii, nemala v histórii tejto nákazy obdobu, rovnako ako jej rozsah," píše sa v správe.
EÚ: Grécko chce posilniť stagnujúcu zahraničnú politiku EÚ
Grécko, ktoré od januára budúceho roku prevezme rotujúce predsedníctvo v Európskej únii (EÚ), sa v utorok zaviazalo posilniť "stagnujúce" medzinárodné vzťahy a spoluprácu v oblasti obrany. Po zverejnení najdôležitejších priorít predsedníctva, ktoré zahŕňajú ilegálne prisťahovalectvo a posilnenie konkurencieschopnosti, grécky premiér Costas Simitis vyhlásil, že medzinárodná prítomnosť európskej pätnástky by mala byť silnejšia. "Chceme posilniť spoločnú zahraničnú, obrannú a bezpečnostnú politiku, aby Európska únia mohla zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu na medzinárodnej scéne. Viem, že zaostáva," povedal novinárom Simitis.
RUMUNSKO: Problémy s implementáciou legislatívy EÚ pretrvávajú
Rumunsko musí zharmonizovať svoje zákony s legislatívou Európskej únie (EÚ) rýchlejšie a začať ich uplatňovať lepšie, ak nechce stratiť milióny eur z predvstupových fondov EÚ, uviedla v utorok miestna skupina analytikov. EÚ vyhlásila, že Rumunsko, ktorému spolu s Bulharskom ponúkla najskoršie členstvo v roku 2007, musí zrýchliť implementáciu európskej legislatívy. "Ak sa náš systém vo verejnej administratíve nezmení, vláda stratí peniaze únie," varovala na tlačovej konferencii prezidentka Rumunskej akademickej spoločnosti (SAR) Alina Mungiuová. V roku 2004 dostane Rumunsko predvstupovú pomoc vo výške približne 800 miliónov eur, v roku 2005 asi 900 miliónov eur a v roku 2006 jednu miliardu eur na pomoc pri implementácii legislatívy EÚ. Avšak prieskum SAR vo viac ako 500 verejných inštitúciách rok po prijatí zákona o prístupe k informáciám ukázal, že iba 16 percent z nich ho implementovalo efektívne.
EÚ: Skutočnú bilanciu SR po vstupe do únie nemožno vopred určiť
Slovensko by na členstve v Európskej únii (EÚ) v prvých troch rokoch malo získať vyše 800 miliónov eur, pričom je ťažké predpovedať, koľko v skutočnosti získa. Hoci podľa posledných spresnení Európskej komisie (EK) by malo Slovensko z rozpočtu EÚ dostať o 831 miliónov eur viac, ako doňho zaplatí, skutočnosť môže byť podstatne odlišná. Ešte na summite v Kodani sa zdalo, že by Slovensko mohlo dostať o sedem miliónov viac, avšak EK uskutočnila na príjmovej stránke rozpočtu EÚ isté úpravy podľa najnovších údajov pre HDP a ďalších takzvaných vlastných zdrojov. Oproti pôvodným očakávaniam by tak Slovensko malo na príspevkoch zaplatiť v rokoch 2005 a 2006 o šesť miliónov viac. Ide však stále iba o odhad a v skutočnosti môže Slovensko v roku 2004 vo forme vlastných zdrojov (zložených z pevne stanovenej časti HDP, odvodov z ciel a DPH) zaplatiť aj o päť percent menej, ako mu EK naplánovala.

ph

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 17. decembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 17. decembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?