alebo zľava, nemôžete ho minúť,“ odpovedá sprievodkyňa, ktorá nás súčasne upozorňuje – „Pozor! Cattelan je tu.“

Pri poslednom exponáte La Nona Ora, čiže Deviata hodina, postáva autor v šortkách a tričku – Maurizio Cattelan (1962). Deviata hodina je hodinou zotmenia, chvíľa, keď Kristus zomiera. V Deviatej hodine Maurizia Cattelana padá pápež Ján Pavol II. zrazený meteoritom.

Tridsaťdeväťročný Talian Maurizio Cattelan je považovaný za majstra provokácie. Jeho inštalácie ukazujú veveričky po samovražde, pápeža zrazeného meteoritom a autá, z ktorých rastú stromy.

„Predstavte si starý zámok niekde uprostred Talianska, na začiatku deväťdesiatych rokov,“ Enrico Aroso o ňom rozpráva slávnu historku: „Publikum pricestovalo na vernisáž skupinky mladých výtvarníkov. Jeden z nich chýbal a chýbalo aj jeho dielo. Z okna na hornom poschodí sa spustili posteľné plachty pozväzované hrubými uzlami a umelec sa po nich zlanil priamo na vernisáž ako väzni v dobrodružných filmoch. Potom zmizol. Ušiel publiku, kritike aj trhu. Vzoprel sa tlaku byť umelcom. A toto vzopretie vyhlásil za umenie.“

Tak je z Maurizia Cattelana jeden z najžiadanejších akčných umelcov na svete, miláčik svetových aukčných spoločností Christie‘s a Sotheby‘s. Býva hosťom všetkých bienále na svete, zastúpený je v londýnskej Tate Gallery, v renovovanom Centre Pompidou a je jedným z dvanástich umelcov na výstave Expo v Hannoveri. Je obľúbencom všetkého, čo sám odmieta. A píše sa o ňom, že stále nie je k dispozícii. Napriek tomu mi odpovie: „Mám rád bienále, keď tu už ľudia nie sú.“ Aspoň niečo.

Teoretici umenia sa snažia unikajúceho Cattelana nejako uchopiť. Definujú ho ako umelca obnažujúceho umenie ako mytológiu a tiež umenie ako prevádzku. Cattelanove práce šokujú, vyrušujú a mätú. Nikto nevie, čo urobí najbližšie: sochy živých ľudí, vypchatých zvierat alebo jednoducho rastliny v uzavretých priestoroch.

Pred štyrmi rokmi sa vlámal do jednej galérie v Amsterdame, ukradol všetky diela, aby ich na druhý deň v inej galérii prezentoval ako vlastné. Hercovi nasadil kartónovú hlavu Pabla Picassa v nadživotnej veľkosti a ten obšťastňoval návštevníkov newyorského MOMA autogramami ako Mickey Mouse v Disneylande. Okrem toho zvykol Cattelan zabávať ako klaun, obľubujúci mŕtve zvery, pretože kedysi pracoval v márnici. Vždy sa hodil do senzačných správ, na hranici gagu a vážneho umenia. Ako to býva u všetkých dobrých klaunov, vtip vychádza z melanchólie. Jeho pohľad na svet je v skutočnosti pohľadom vyľakaného dieťaťa.

V Poľsku, kde Cattelan vystavoval pred niekoľkými mesiacmi, vyvolala La Nona Ora, postava pápeža, na ktorého padá meteorit, veľké zemetrasenie, ktorému padla za obeť riaditeľka varšavskej galérie Zachetta.

V poľskom Sejme dával najavo pobúrenie predovšetkým poslanec menom Tomczak. Vyhlásil, že riaditeľka Zachetty Anda Rottenberová je štátna úradníčka židovského pôvodu, a mala by teda svoje výmysly realizovať v Izraeli. Rozzúrený Tomczak vtrhol do galérie a v nestráženej chvíli odvalil monolit pápeža, padajúceho, ako tvrdia Cattelanovi interpreti, pod ťarchou svojich úloh v súčasnom svete. Riaditeľku odvolali a sochu vydražili v Christie‘s za viac ako osemtisíc dolárov.