Na drevenej tabuli nad pásovým dopravníkom je bielou kriedou napísané: Zákaz fárať po páse! Baník, ktorý sa postojačky vezie na dopravnom páse spolu s uhlím, sa usmeje. Nechce sa mu peši šliapať dva a pol kilometra k šachte, odkiaľ sa výťahom vyvezie z tristometrovej hĺbky bane. Hlavná chodba bane má asi osem kilometrov a v súčasnosti je tam okolo 25 kilometrov živých chodieb.
Jeden z mužov polieva hadicou steny banskej chodby. Aby sa neprášilo. Zo stropu visia plastové nádoby plné vody. Ak by tu vybuchlo, nádoby sa roztrieštia a voda sa vyleje. Na stenách sú povešané nosidlá a kabáty baníkov. Pri šachte je poriadny vietor, ale hlboko v bani je teplo.
Priemer banskej chodby je tri metre tridsať centimetrov. Baníci chodby okamžite po vyrazení spevňujú. Napriek tomu je na niektorých miestach taký tlak, že výstuže sa zdeformujú a chodba sa pomaly uzatvára.
„Niekedy sa stane, že už dva mesiace po vyrazení chodba zmizne. Potom ju musíme obnoviť alebo vyraziť novú,“ hovorí vedúci zmeny Jozef Karola.
Kedysi bývali v bani aj kuchynky, kde si zohrievali jedlo. Dnes si baníci posadajú na drevenú lavičku za ťažobný kombajn a rozbalia chlieb s maslom. Priamo pri dopravníku, ktorý hrkoce a poriadne sa z neho práši. „No, nemáme to ako v kancelárii, kde si dávajú kávičky, koláčiky. Tu vidíte – salámka sedemkrát v týždni, takže pestrá strava,“ žartuje jeden z baníkov.
Povrch nad baňou je posiaty jazierkami. Keď baníci pod zemou „vyrobia“ obrovskú miestnosť, ktorá sa zasypáva, zem nad ňou klesne aj o päť metrov. V prepadliskách sa vytvárajú malé jazerá. Každé z nich nazvú podľa mena predáka, ktorého skupina pod ním ťažila. Miestni rybári v nich nasadili ryby. Horšie je, keď ťažia pod dedinou. V obci Koš museli presťahovať celú gotickú svätyňu z roku 1365, lebo kostolu hrozilo spadnutie. (rf)
