FOTO SME - RICHARD FILIPKO
Baňa Záhorie – Holíč
Baňa Handlová
Baňa Nováky
Baňa Cígeľ
Baňa Dolina – Veľký Krtíš – ide do útlmu a posledná tona sa v nej vyťaží asi v rokoch 2003 – 2004
Banícky slogan – som baník, kto je viac – patrí už do minulého storočia. Baníci už nie sú tak spoločensky uctievaní a finančne ohodnotení ako v minulosti.
„Do bane som prišiel v roku 1983 z chemickej fabriky. Tam som zarobil 1700 korún. Prvá výplata z bane bola 4200 korún. To bol obrovský skok. Dnes dostane špičkový baník aj s nadčasmi štrnásť-pätnásťtisíc čistého,“ hovorí Ján Hajdúch z Bane Nováky.
Predák jeho skupiny Dušan Kováč v nepríjemnom prítmí tristo metrov pod povrchom zeme vraví: „Voľakedy sa chodilo do bane pre zárobok, teraz z nutnosti. Keby som šiel inam, povedia mi – veď ty si robil v bani, si opotrebovaný človek. Pracujem v podzemí vyše dvadsať rokov. Z mojich spolužiakov tu ostali piati. Iní odišli, alebo boli vyradení zo zdravotných dôvodov. Problémy sú aj s peniazmi. Keď ide do dôchodku policajt alebo vojak, dostane ako odchodné desaťnásobok platu. Keď odíde baník, dostane päťnásobok.“
Úplne sa zmenil aj spoločenský život baníkov. Dodnes spomínajú, že keď pred pätnástimi rokmi chceli ísť na spoločnú akciu, peniaze sa vždy našli. Pravidelne sa chodievalo na večery pracovnej slávy, celé kolektívy chodili na spoločné zájazdy. Dnes sa musia skladať. Dohromady sa dajú raz do roka, aj to nie všetci.
„Kolektívny život bol živší, celá partia si mohla dovoliť ísť aj s rodinami na chatu,“ spomína Dušan Kováč. Slogan – som baník, kto je viac, veľmi neuznáva, lebo viac vraj vždy bola baníkova žena.
V minulosti žil z baníctva celý región. Sami baníci si však uvedomujú, že dnes je iný systém, bane nie sú dotované a firma sa snaží hlavne o prežitie. „Banícky život sa výrazne zhoršil. Jediná výsada, ktorá nám ostala, je práca,“ tvrdí inšpektor výroby Ivan Beňo.
Baníctvo patrí medzi najrizikovejšie povolania na svete. Okrem úrazov trpia baníci množstvom chorôb z povolania. Najviac trpí sluch, pľúca a ruky. „V bani sa dá robiť okolo dvadsať rokov, ale u každého je to individuálne. Ťažko povedať, koľko vydržím ja. Ak mi lekár povie, že mám chorobu z povolania, budú ma musieť preradiť na inú prácu. Lenže ak budem po expozícii, môže sa stať, že mi povedia – naplnil si expozíciu, nemáme pre teba prácu, dáme ti odstupné a môžeš ísť,“ hovorí Dušan Kováč.
V minulosti baníci neraz odchádzali z bane rovno do dôchodku. Dnes je to skôr výnimočné.
RICHARD FILIPKO
