V Bruseli aj o príspevku SR do rozpočtu NATO

BRATISLAVA 17. decembra (SITA) - Otázky zdrojov, ochrany utajovaných skutočností a legislatívy boli hlavnými témami druhého a posledného kola formálnych prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Severoatlantickou alianciou (NATO), ktoré sa usk

utočnili v pondelok v Bruseli. Ako v utorok na tlačovej konferencii uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý slovenskú delegáciu viedol, aliancia slovenskej delegácii neodporúčala zverejniť pred uzavretím rozhovorov s ostatnými krajinami konkrétnu sumu, ktorou bude Slovensko prispievať do spoločného rozpočtu NATO. Spolu so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Rastislavom Káčerom, ktorý sa na rozhovoroch takisto zúčastnil, sa však zhodli na tom, že Slovensko s určeným príspevkom počítalo a dokonca ho započítalo do štátneho rozpočtu na budúce obdobie, takže nijaké nové financie nebude potrebné žiadať.
Podľa I. Korčoka celkové výdavky na chod aliancie predstavujú zhruba 0.5 percenta celkových obranných výdavkov všetkých 19 členských krajín NATO dohromady a jednotlivé krajiny do tejto sumy prispievajú čiastkami vypočítanými podľa pomerne zložitého ekonomického vzorca. Z nášho hľadiska však ide len o zlomok slovenského rozpočtu na obranu a tento príspevok je jediný, ku ktorému nás členstvo v NATO zaväzuje. "Neviem si predstaviť efektívnejšie zabezpečenie bezpečnosti a suverenity našej krajiny. Je to najlepšia a najlacnejšia alternatíva," uviedol v tejto súvislosti R. Káčer. "Veľmi často sa v minulosti kritizovalo, koľko bude členstvo v NATO Slovenskú republiku stáť, že to budú miliardy a iné neopodstatnené sumy... Nie je to pravda," dodal I. Korčok.
Čo sa týka ochrany utajovaných skutočností, aliancia podľa I. Korčoka od Slovenska očakáva, že explicitne potvrdí pripravenosť prevziať právne aj praktické "acquis", ktoré zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností a ich výmenu medzi členskými krajinami. "Z právneho hľadiska ide o to, že Slovenská republika po vstupe podpíše s alianciou bezpečnostnú dohodu, ktorá upravuje výmenu utajovaných skutočností, a tá praktická stránka veci znamená to, že doma už teraz implementujeme Zákon 241, ktorý podľa štandardov NATO upravuje túto oblasť v rámci Slovenskej republiky," vysvetlil I. Korčok. Aliancia nám podľa jeho slov tiež pripomenula nevyhnutnosť mať ku dňu vstupu pripravený dostatočný počet preverených osôb, ktoré sa s utajovanými skutočnosťami budú môcť oboznamovať.
Poslednou témou druhého kola bruselských rozhovorov boli legislatívne otázky vstupu Slovenska do NATO. Ako uviedol I. Korčok, ide jednak o pristúpenie Slovenskej republiky k Washingtonskej zmluve - zakladajúcej zmluve NATO - a následne, už po samotnom vstupe, aj k deviatim štatutárnym a technickým dohodám. Tieto upravujú okrem iného štatút ozbrojených síl aliancie, štatút medzinárodných vojenských štábov, už spomínanú výmenu utajovaných skutočností a mnohé iné oblasti súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v NATO. "Po právnej analýze nevidíme nijaké prekážky na pristúpenie k týmto špecifickým dohodám," uzavrel I. Korčok.
Druhým kolom Slovensko uzavrelo formálnu časť prístupových rozhovorov. Našou najbližšou úlohou podľa I. Korčoka teraz bude vypracovať zoznam a harmonogram úloh, ktoré sa pred i po vstupe do NATO zaviažeme plniť. O týchto záväzkoch budú štátni tajomníci Korčok a Káčer v Bruseli rokovať 13. februára, tentokrát však už nie s medzinárodným štábom aliancie, ale priamo so zástupcami 19 členských krajín NATO. Následne budú podpísané prístupové protokoly a začne ich ratifikácia.

sf;tt

SME

V Bruseli aj o príspevku SR do rozpočtu NATO

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

V Bruseli aj o príspevku SR do rozpočtu NATO

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?