Za osem samosprávnych krajov hlasovali títo poslanci koalície - SDĽ: Ľ. Andrassy, M. Angelovičová, M. Antecký, S. Bartoš, M. Benkovský, P. Bohunický, Ľ. Dzurák, V. Faič, P. Hajdúk, J. Halušková, A. Hoffman, M. Ištván, P. Kanis, J. Klemens, V. Maňka, J. Migaš, L. Orosz, Š. Rusnák, V. Sopko, I. Tóth, P. Weiss SOP: D. Dubovská, P. Finďo, P. Hamžík, D. Kovačič, M. Mesiarik, I. Presperín; SZS: A. Juriš; DS: J. Kužma
V záverečnom hlasovaní (za prijatie zákona ako celku) hlasoval za aj celý klub SDK, okrem A. Ivanka, M. Kujana a A. Slafkovského, ktorí nehlasovali.
BRATISLAVA – Slovensko bude mať osem samosprávnych krajov s volenými regionálnymi parlamentmi. Budú presne v hraniciach dnešných krajov, ktoré v súčasnosti spravuje výlučne štátna správa. Územné členenie Slovenska bolo jednou z kľúčových otázok reformy verejnej správy hlavne preto, že po zvolení regionálnych parlamentov je prakticky nemožné upravovať hranice územia, v ktorom pôsobia.
Reforma verejnej správy sa z organizačného hľadiska dotýka najmä štátnej správy a samosprávy. Vláda ako najvyšší predstaviteľ štátnej správy žiadala 12 regiónov. To isté žiadalo Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest a obcí Slovenska ako organizácie, ktoré reprezentujú takmer všetky obecné a mestské samosprávy.
Osmička
Parlament v zákone o samospráve VÚC schválil osem samosprávnych krajov. Predstavitelia SDĽ a SOP pred časom upokojovali obyvateľov Spiša a Zemplína, že v rámci delenia Slovenska na osem regiónov dokážu upraviť ich hranice tak, aby dnešné nevyhovujúce rozdelenie Spiša a Zemplína bolo čo najviac napravené. Žiaden poslanec však taký pozmeňujúci návrh nepodal.
Za pozmeňovací návrh, aby samosprávnych krajov nebol tucet, ale len osem, hlasovali všetci poslanci SDĽ, všetci poslanci SNS, všetci prítomní poslanci HZDS, sedem poslancov z klubu SOP, J. Kužma (SDK-DS) a dvaja nezávislí poslanci.
Vyššia centralizácia
Z vyše 70 pozmeňovacích návrhov zo spoločnej správy sa s podporou SDĽ a SOP schvaľovali hlavne tie, ktoré zabezpečovali väčší vplyv štátu na samosprávu a centralizmus. Pozmeňovacie návrhy, ktoré smerovali k decentralizácii, prípadne k zhoršeniu podmienok na možnú korupciu na regionálnej úrovni, neprešli. Ako príklad možno uviesť pozmeňovací návrh J. Budaja (LDÚ), ktorý navrhol, aby sa nezávislosť hlavného kontrolóra posilnila tým, že by bol volený priamo občanmi. Návrh nebol schválený.
Pozmeňovací návrh J. Cupera, ktorým sa výrazne obmedzila samostatnosť regiónov, poslanci schválili s veľkou prevahou.
Zvolen mal smolu
Ostatné pozmeňujúce návrhy u mnohých poslancov boli mnohokrát vyrátané len na efekt. Napríklad poslanci, ktorí podali pozmeňujúci návrh (15 poslancov HZDS), aby sídlom samosprávy v Zemplíne bolo Humenné, hlasovali za členenie Slovenska na osem regiónov, čím neumožnili, aby sa o čomsi takom vôbec hlasovalo.
Podobne pričlenenie Rožňavy k VÚC Gemer-Novohrad podpísali aj poslanci M. Ištván (SDĽ), V. Maňka (SDĽ) a J. Gajdoš (HZDS), ktorí neskôr hlasovali za to, aby taký celok vôbec nevznikol.
Z možných úprav územného členenia mala vážnu šancu len jedna. Pozmeňovaciemu návrhu, aby Zvolen sa stal sídlom regionálnej samosprávy, chýbal jediný hlas, aby prešiel. Paradoxné je to, že zrejme zaň nehlasoval aj jeden Zvolenčan.
Koalícia sa nedohodla
Pred záverečným hlasovaním poslanecké kluby SMK a KDH vyzvali vládu, aby stiahla svoj návrh. Po krátkej komunikácii s premiérom Milan Hort vyzval klub SDK, aby hlasoval za zákon. Napriek ani nie dva mesiace starým vyhláseniam premiéra o neprípustnosti využitia hlasov opozície pri schvaľovaní zákonov o VÚC jeho klub hlasoval spolu s HZDS, SNS, SDĽ a veľkej časti SOP.
SMK, KDH a pár nezávislých poslancov hlasovalo proti. Nenaplnili sa teda premiérove slová, z vlaňajšieho apríla o územnom členení: „Dohodneme sa, vždy sme sa dohodli, dohodneme sa aj na tomto!“
PETER KUNDER
