FOTO - TASR
Štátnym rozpočtom začala vláda robiť prvú časť svojho predsavzatia šetriť a stabilizovať. O tom, či mohla spraviť viac a kedy začne robiť aj druhú časť svojich predsavzatí – znižovať dane, sme sa snažili zistiť v rozhovore s ministrom financií IVANOM MIKLOŠOM.
Kritici rozpočtu vám vyčítajú, že ste šetrili viac na ľuďoch než na štátnej administratíve. Nemohli ste byť voči sebe tvrdší?
„Každý by mal chápať, že v rámci novej situácie s novou koalíciou bol rozpočet vlastne upravovaný v posledných dňoch pred tým, ako bol predkladaný. Nebol teda priestor na hlbšie a systémovejšie zmeny, ktoré by umožnili viac usporiť v štátnej správe. Urobili tie opatrenia, ktoré bolo možné urobiť, čiže zrušenie polovice 13. platu vo verejnej službe, 13. platu v štátnej službe. Nakoniec v parlamente prešlo ďalšie sprísnenie, keď sa zrušila 5-percentná valorizácia v štátnej službe od 1. júla.
Chceme presadzovať zmeny aj vo fungovaní štátnej administratívy, ale na to potrebujeme istú prípravu. Zrealizuje sa to prostredníctvom vyššej efektívnosti, úspor v štátnej správe či v avizovanej zásadnej novele zákona o štátnej službe.“
O sume, ktorá zaťaží rozpočty domácností v dôsledku regulovaných cien a nových daní sa viedli dlhé diskusie. So svojím 400-korunovým odhadom ste zostali osamotený. Stále na tom čísle trváte?
„Veľmi často som bol chytaný za slovíčka – už na začiatku, keď som povedal, že to bude okolo štyristo korún. Povedal som to, a poučil som sa v tom zmysle, že zrejme na takéto otázky nebudem odpovedať, pretože sa potom vytrhávajú z kontextu a nezohľadňuje sa, aká miera informácií bola k dispozícii. Musíme rozlíšiť dve veci – vplyv regulovaných cien a celkový vplyv. Tých 400 korún bol prvý odhad úpravy regulovaných cien, ale ešte v čase, keď sme nevedeli, aké tie úpravy budú, pretože dnes už väčšinu regulovaných cien majú v kompetencii regulačné úrady. Najnovšie čísla, ktoré vychádzajú z aktuálnych sadzieb, hovoria o tom, že by to malo byť zhruba 600 až 630 korún vplyvom regulovaných cien a 100 korún vplyvom spotrebných daní a DPH. Sú to oficiálne čísla, ktoré som si nevymýšľal, ale ktoré mi poskytli oficiálne inštitúcie – štatistický úrad a ministerstvo práce.“
Zdajú sa vám tie odhady reálne, keď vezmeme do úvahy aj sekundárny vplyv na všetky ostatné ceny?
„Čudujem sa tejto otázke, pretože ak by som povedal, že sa mi nezdajú, musel by som pochybovať o kompetencii štatistického úradu a ministerstva práce. Ja o ich kompetencii nepochybujem.“
Bez ohľadu na presné číslo to ľudia vnímajú ako ďalšie „uťahovanie opaskov“. Môžete im dať záruku, že je posledné?
„Spôsob, akým sa viedla diskusia v parlamente (o štátnom rozpočte poz. red.) a aj akým je tento problém diskutovaný v médiách, je veľmi podobný. V parlamente tí istí poslanci, ktorí kritizujú prijímané opatrenia, kritizujú súčasne príliš veľký deficit verejných financií. Niekedy sa im to dokonca podarilo aj v jednej rozvinutej vete. Takzvané uťahovanie opaskov bude v porovnaní s opatreniami v roku 1999 výrazne nižšie. Vtedy sa znížili reálne mzdy o 4,8 percenta, teraz predpokladáme, že reálne mzdy zostanú v plusových hodnotách, niekde medzi nulou a pol percentom. Sú to jednoducho stabilizačné opatrenia, ktoré keby sa nerobili, tak by bol dosah na životnú úroveň rádovo vyšší.“
A čo ďalšie uťahovanie opaskov?
„Veľká väčšina nepopulárnych opatrení súvisí so zvyšovaním regulovaných cien a z toho vyplýva aj odpoveď na otázku, či nás ešte ďalšie uťahovanie opaskov čaká. Faktom je, že sa v budúcoročnom vývoji odráža to, že sa regulované ceny tento rok neupravovali, pretože na to nebola dostatočná politická vôľa. Keďže teraz už väčšina regulovaných cien nie je v kompetencii vlády, tak predpokladám, že by viac nemalo dochádzať k odkladaniu z politických dôvodov. Navyše, väčšina regulovaných cien sa dnes blíži alebo je na úrovni nákladových cien. Pri tých cenách, ktoré ešte nedosahujú ekonomickú úroveň, môže dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu v roku 2004. To zvýšenie by však už nemalo byť v takej miere ako teraz. Od 1. januára 2005 by ten vývoj mal vyplývať z vývoja nákladov a primeraného zisku a dá sa očakávať, že vplyvom liberalizácie aj v energetike dôjde k tlaku, aby sa po tomto horizonte dokonca ceny znižovali.“
Ekonómovia aj medzinárodné inštitúcie kladne hodnotili zámer vlády znížiť deficit verejných financií. Ako ovplyvní tento cieľ neschválenie zákona o verejnej službe?
„Dôsledok nezrušenia 13. platu je 2,2 miliardy. Ďalšia 1,2 miliardy je dôsledok toho, že sa neposunie prechod medzi tabuľkami vo verejnej službe. Zákon totiž predpokladá posun medzi tabuľkami – napríklad učitelia prejdú do najvyšších zdravotníckych tabuliek. Návrh bol, aby sa to presunulo až k 1. júlu, ale keďže sa novela neschválila, tak to začne platiť už v januári. Dôležité je, že v koalícii je zhoda o potrebe riešiť to. Zhodli sme sa, že pripravíme technické riešenia, ktoré zabezpečia, aby výdavky na platy vo verejnej službe neprekročili sumu, ktorá je v zákone o štátnom rozpočte. Dá sa to urobiť tak, že polovička 13. platu sa dá zrušiť, aj keby nová novela bola predložená až o pol roka. Tým by sa riešilo 2,2 miliardy. Sumu 1,2 miliardy budeme riešiť inak. Keďže vo verejnej službe sa predpokladala valorizácia platov o päť alebo osem percent od júla, tak túto valorizáciu zrejme časovo posunieme, aby výdavky vo verejnej službe boli také, aké sú v rozpočte. To bude vyžadovať úpravy zákona o verejnej službe.“
Pri nástupe do funkcie ste avizovali, že znižovanie bude nasledovať po stabilizačných opatreniach. Pokročili ste nejako v predstavách ako a kedy príde?
„Pokročili sme. Nediskutujeme o sadzbách, ale o zásadnej zmene daňového systému tak, aby sme už nepokračovali s novelizáciami veľmi košatých a rozporných daňových zákonov s obrovským množstvom výnimiek. Chceme zásadne zmeniť daňový systém tak, aby bol omnoho jednoduchší a jednoznačnejší. Na tento účel som zriadil poradnú komisiu, kde sú aj ľudia z komory daňových poradcov, zo živnostenského zväzu a takí, ktorí sa zaoberajú daňami profesionálne. Dospeli k základnému rámcu. Zatiaľ o ňom nechcem viac hovoriť, ale v súčasnosti sa spracováva koncepčný materiál a predpokladám, že ho v januári predstavíme.“
A znamená to, že budú nižšie dane?
„Nemá zmysel hovoriť o daňových sadzbách, pretože ten stav má byť zásadne iný. Daňový systém by sa mal značne zjednodušiť a mal by sa zúžiť priestor pre daňové úniky, čo by malo logicky viesť k možnosti znižovania daňového zaťaženia, ale aj úspor pri správe daní.“
