Svoju komoru majú aj kominári. Členstvo v nej je však nepovinné – v Komore kominárov Slovenska je zaregistrovaných 168 kominárov. Komora je členom Európskej federácie kominárskych majstrov, kde sú združené všetky štáty Európy a Severnej Ameriky. Jej úlohou je okrem iného overovať odbornú spôsobilosť kominárov, organizovať odborné semináre či reprezentovať Slovenských kominárov v zahraničí. Uzákonenie čistenia komínov sa datuje od čias Márie Terézie. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Ak sa lekár či advokát alebo iný právnik dopustí prehrešku proti stavovskej etikete, môže prísť o členstvo vo svojej profesijnej komore a tým aj o zamestnanie. Komory majú strážiť čistotu svojho stavu a sú jednou z inštitúcií, ktoré majú v demokratickej spoločnosti veľkú moc. Regulujú vstup do profesie a dozerajú na výkon povolania. Ak komora s povinným členstvom niekoho vylúči, v podstate mu znemožní vykonávať povolanie. Bez členstva v komore totiž nie je profesionálom.
Povinné členstvo v stavovských organizáciách sa však neraz stretáva aj s nevôľou. Najtypickejšími príkladmi sú výhrady zdravotných sestier či lekárnikov. Anonymné protesty sa objavujú aj pri povinnom členstve v iných komorách. Hovoria o protekcionárstve, diskriminácii či výpalníctve komôr, kde sa platí členské.
„Nikto nesmie byť poškodený, ak sa rozhodne vstúpiť do akéhokoľvek združenia, ale rovnako nikto nesmie byť poškodený či diskriminovaný, ak sa rozhodne nevstúpiť,“ myslí si riaditeľka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry. Komora by podľa nej mala lákať svojou kvalitou a autoritou, aby do nej ľudia vstupovali dobrovoľne.
Predstavitelia komôr diskrimináciu odmietajú, povinné členstvo je podľa nich jedinou možnosťou, ako zabezpečiť kvalitu služieb, ktoré poskytujú osoby v slobodnom povolaní. „To nie je obmedzovanie slobody ani diskriminácia, ale nevyhnutná ochrana verejnosti pred podvodníkmi. Aby neliečili šarlatáni, neprojektovali fušeri, právnu pomoc neposkytovali fušeri,“ hovorí riaditeľ úradu Slovenskej komory architektov Vladimír Hutta.
Aj medzi profesiami sú rozdiely, jedni v komore musia byť, iní nie. „Naša členská základňa je jednoznačne proti povinnému členstvu,“ hovorí prezident Slovenskej komory vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov Michal Farkaš. V komore musia byť len pracovníci v neštátnych zariadeniach. „Štátnych kontroluje ministerstvo zdravotníctva, vyšší územný celok, mesto.“
„Istá miera korporativizmu patrí do demokracie, ide len o to, v akej podobe,“ súdi právnik Vladimír Pirošík.
Profesijným združeniam priala najmä prvá polovica 90. rokov, keď vznikla väčšina komôr. Každá osobitným zákonom. Pirošík kritizuje spôsob, akým k tomu dochádzalo. „Záujmová skupina, ktorá má dostatočne veľké množstvo kamarátov v parlamente, dostane požehnanie a stáva sa komorou zo zákona,“ hovorí.
Na nedostatočnej podpore v parlamente už stroskotalo viacero pokusov o založenie komory. Cez „spriaznené duše“ sa vznik svojej stavovskej organizácie pokúsili pretlačiť elektrotechnici, ekológovia, vodohospodári, návrhu zákona o komore psychoterapeutov chýbal jeden hlas. Už to, že sa do parlamentu vôbec dostali, však signalizuje rastúcu silu profesijných združení.
Podľa Márie Sabolovej z KDH, ktorá spolupredkladala viacero návrhov, bolo v tom čase vhodné, aby napríklad na ekológov niekto dozeral, keďže životné prostredie patrilo medzi najťažšie kapitoly v prístupovom procese do Európskej únie.
Napriek tomu sa jej spôsob, akým komory vznikajú, nepáči. „Je najvyšší čas pripraviť jeden zákon, ktorý bude upravovať činnosť všetkých komôr.“ Úsilie záujmových skupín o presadenie svojich požiadaviek je podľa nej nevyčerpateľné. „Oni vždy, keď sa to nepodarí, oslovia niekoho iného a tak to skúšajú ďalej.“
Komory s povinným alebo čiastočne povinným členstvomSlovenská advokátska komora (1990): Pri vystupovaní na verejnosti, vrátane styku s masmédiami, advokát nesmie vyzdvihovať svoju osobu. Osobný a nevecný, ústny alebo písomný prejav proti kolegovi sa pokladá za porušenie zásad kolegiality. Komora má 2000 členov, členské je 6000 korún ročne.
Komora komerčných právnikov (1991): Vydáva licencie komerčného právnika. Komerční právnici na rozdiel od advokátov nezastupujú klientov v trestných veciach. 1450 členov, 5500 korún.
Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov a Slovenská lekárnická komora (1992): Absolventa lekárskej alebo farmaceutickej fakulty, ktorý nevykonáva svoje povolanie, môže komora prijať za neregistrovaného člena. Lekárska komora má 14-tisíc členov, platí sa 1200 korún ročne. Komora zubných lekárov – 3010 členov, štátni platia 4000, súkromní 8000 korún. Lekárnická komora – 2700 členov, 10-tisíc majiteľ lekárne, 1500 lekárnik.
Komora veterinárnych lekárov (1992): Združuje súkromných veterinárnych lekárov. Komora môže veterinárovi obmedziť vykonávanie jeho činnosti na určitý odbor alebo územný obvod. 972 členov, 3000 korún.
Slovenská komora stredných zdravotníckych pracovníkov (1992): Združuje laborantov, asistentov, technikov a iných zdravotníckych pracovníkov s úplným stredným odborným alebo s vyšším odborným vzdelaním. Pre pracovníkov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach je členstvo povinné.
Slovenská komora zubných technikov (1992): Členstvo je povinné pre uchádzačov a pracovníkov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Komora potvrdzuje splnenie podmienok na výkon povolania zubného technika. 3010 členov, štátni 3000, súkromní 6000 korún.
Slovenská komora vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov (1992): Členmi sú zdravotnícki pracovníci, ktorí vysokoškolské vzdelanie nezískali na lekárskej fakulte. Pracovníci v neštátnych zdravotníckych zariadeniach majú členstvo povinné. 700 členov, 300 korún.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (1992): Jej členmi sú všetky právnické a fyzické osoby zapísané v obchodnom registri, podnikajúce v poľnohospodárstve, potravinárstve a v príbuzných službách. 5270 členov, členské 1 % z hektára pôdy, u potravinárov 1 promile z tržieb.
Slovenská komora daňových poradcov (1992): Vydáva oprávnenia na činnosť daňového poradcu. Ak sa daňový poradca nezúčastňuje na vzdelávaní organizovanom komorou, hrozí mu pozastavenie činnosti. 663 fyzických osôb – 7000 korún, 48 právnických osôb – 1 % z obratu.
Slovenská komora audítorov (1992): Vydáva osvedčenia o spôsobilosti, dekréty a licencie oprávňujúce k činnosti audítora. 801 fyzických osôb – 6000 korún, 179 právnických osôb – 30 000.
Slovenská komora architektov (1992): Povinnými členmi sú tzv. autorizovaní architekti (autorizácia je oprávnenie architekta vykonávať odborné činnosti vo výstavbe). 1100 členov, 3000 korún plus 1 % základu dane.
Slovenská komora stavebných inžinierov (1992): Udeľuje stavebným inžinierom autorizáciu. Jej členmi môžu byť aj iné osoby, pôsobiace vo výstavbe. Po úmrtí inžiniera poskytne komora jeho pozostalým „primeranú pomoc na základe ich požiadavky“. 4172 členov, 3000 korún plus 0,5 % základu dane.
Notárska komora (1993): Osoba sa stáva členom komory dňom vymenovania za notára. Organizačný poriadok komory zakazuje notárovi robiť si reklamu, prezentácia notárskeho úradu prostredníctvom internetu sa za reklamu nepovažuje. 282 členov, 25 000 korún.
Komora patentových zástupcov (1993): Patentovým zástupcom je len ten, kto je zapísaný v registri vedenom komorou. Uchádzač o zápis do registra sa musí podrobiť odbornej skúške. Podľa internetovej stránky má 57 členov.
Slovenská lesnícka komora (1993): Členmi sú fyzické a právnické osoby, ktorým komora vydala osvedčenie o odbornej spôsobilosti v oblasti lesníctva a znalci z odboru oceňovania lesov.
Slovenská komora psychológov (1994): Psychologickú činnosť môžu vykonávať za odmenu alebo v neštátnych zariadeniach iba psychológovia, ktorým komora vydá osvedčenie. Psychológovia v štátnych zariadeniach jej členmi nemusia byť. Podľa internetovej stránky má 143 členov.
Komora reštaurátorov (1994): Reštaurátorom je ten, kto je zapísaný v zozname členov komory. Reštaurovať výtvarné diela, ktoré sú kultúrnou pamiatkou, môžu len tzv. autorizovaní reštaurátori alebo tí, ktorí sú členmi komory najmenej tri roky.
Slovenská komora exekútorov (1995): Podáva ministrovi spravodlivosti návrh na vymenovanie a odvolanie exekútora. Osoba vymenovaná za exekútora sa stáva členom komory. 240 členov, členské je 30 000 korún.
Komora geodetov a kartografov (1996): Preveruje a udeľuje geodetom a kartografom autorizáciu. 630 členov, 4500 korún.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (2002): Oddelila sa od komory stredných zdravotníckych pracovníkov. Osobu, ktorá má odbornú spôsobilosť sestry alebo pôrodnej asistentky, no nevykonáva prax, môže komora prijať za neregistrovaného člena. Členské 340 korún.
Komory s dobrovoľným členstvom
Slovenská banská komora (1998): Členmi sa môžu stať právnické a fyzické osoby podnikajúce v baníctve a geológii.
Slovenská živnostenská komora (1998): Členom sa môže stať fyzická alebo právnická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Komora kominárov Slovenska (1998): Členom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť na čistenie, kontrolu a preskúšavanie komínov. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva komora.
Slovenská komora výcvikových zariadení autoškôl (2000): Členmi sa môžu stať fyzické a právnické osoby podnikajúce vo výcviku vodičov motorových vozidiel a dopravnej výchovy.
