Bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová včera predstúpila pred haagsky súd. Je jedinou ženou pred tribunálom ICTY a prvým obžalovaným, čo sa priznal. FOTO - ČTK/AP
HAAG - Pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu sa včera začalo trojdenné pojednávanie s bývalou bosnianskosrbskou prezidentkou Biljanou Plavšičovou. ICTY ju obviňuje z podielu na zločinoch proti ľudskosti, ku ktorým došlo v čase bosnianskej vojny v priebehu 90. rokov minulého storočia. Sedemdesiatdvaročná Plavšičová je vôbec prvým - a zatiaľ aj jediným - vysokým srbským predstaviteľom, ktorý priznal účasť na vlne zločinov proti ľudskosti v čase vojnových udalostí po rozpade Juhoslávie. Jej jedinou podmienkou pri priznaní bolo, že nebude musieť svedčiť pri iných procesoch, ani pri prejednaniach Miloševičovho prípadu.
Vzhľadom na to, že Plavšičová pred časom doznala svoju vinu, ICTY považuje proces za nadbytočný a s obvinením nakladá, ako by bolo všetko dokázané. Zmyslom nového prejednania prípadu je prostredníctvom vypočúvania svedkov dospieť k zodpovedajúcemu trestu. Plavšičovej hrozí až doživotný trest.
Medzi svedkami má vypovedať i bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová. Jej prejav sa očakáva až v záverečnom bloku svedeckých výpovedí v stredu, a to na strane obžaloby. Na zozname svedkov figuruje aj bývalý švédsky premiér Carl Bildt, bývalý najvyšší predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne v rokoch 1995 až 1997, hlava misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) Robert Frowick, nositeľ Nobelovej ceny Elie Wiesel či bývalý podpredseda Juhoafrickej komisie pre pravdu a uzmierenie Alex Boraine.
Biljana Plavšičová zrejme využije prerokovanie svojho prípadu na presvedčovanie sudcov, že svoje skutky ľutuje. Vrchná prokurátorka Carla del Ponteová v otváracej reči povedala, že priznanie Biljany Plavšičovej a toto následné prejednanie prípadu môže byť výrazným krokom smerom k zmieru v Bosne. Plavšičová, známa pod menom Železná lady, bola začiatkom 90. rokov blízkou spolupracovníčkou vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, ktorý je stále na čele haagskeho zoznamu podozrivých. Neskôr sa s Karadžičom rozišla a začala spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. Pôvodne čelila obvineniam z genocídy, perzekúcie, vyhladzovania a deportácií, ale viacerých obvinení ju zbavili, keď sa priznala.
(zo, čtk)
