kardiovaskulárnymi ochoreniami, mozgovými príhodami a psychiatrickými poruchami. „Je to využitie jadrovej fyziky v tom najlepšom zmysle slova,“ charakterizoval projekt minister hospodárstva Ľubomír Harach.

„Príkladom prínosu cyklotrónu je možnosť domácej výroby farmaceutických prípravkov na rýchlu diagnostiku onkologických ochorení. Tie majú veľmi krátky iba 110-minútový polčas rozpadu, čo znamená, že ich značná časť sa znehodnotí ešte predtým, ako sa dovezú. Vyšetrenie pacienta sa tým podstatne predražuje. Dnes vychádza na 38 až 42-tisíc korún, pri domácej výrobe by sme cenu znížili asi na 20-tisíc,“ povedal predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Dušan Podhorský. Popri prínosoch pre zdravotníctvo umožní projekt aj zavádzanie vyspelých technológií do priemyslu a poľnohospodárstva, čím prispeje k zvýšeniu exportných možností.

O cyklotrón sme prišli po rozdelení federácie, keď spolu s nadväzujúcimi technológiami zostal v Českej republike. Tým sa stalo Slovensko spolu s Albánskom jednou z posledných krajín Európy, ktoré ešte cyklotrón nemajú. Význam projektu bol zrejmý aj pre Mečiarovu vládu, ktorá ho jednoznačne podporila už v roku 1996.

Dzurindov kabinet však odmietol jeho plné financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu. Súhlasil preto s využitím cyklotrónu v oblasti priemyslu iba za podmienky, že výnosy pokryjú prevádzkové náklady. Tie Podhorský odhaduje na 70 miliónov korún ročne. Výroba farmaceutických prípravkov by mala za rok priniesť asi 50 miliónov. Podľa zainteresovaných však existujú možnosti, ako pokryť aj zvyšné náklady. Perspektívna je napríklad úprava plastov iónovými zväzkami, ktorú možno podľa Haracha v prenesenom význame označiť za nukleárnu genetiku. „Možnosti sú aj v sterilizácii poľnohospodárskych komodít, ktorá zamedzuje prirodzenú tvorbu pliesní a tým predlžuje ich trvanlivosť pri vývoze i skladovaní. Tým sa však možnosti využitia nekončia,“ dodal Podhorský.

Realizácia celého projektu si vyžiada ešte najbližších päť rokov a bude stáť približne šesť miliárd korún. Na prvú etapu, ktorou bolo dobudovanie priestorov Slovenského metrologického ústavu v Bratislave, sa už vynaložilo vyše pol miliardy korún zo štátneho rozpočtu. Podstatnou časťou sa však majú na financovaní projektu podieľať deblokácie ruského dlhu.

Z prvej tranže 1,072 milióna amerických dolárov sa financovalo spracovanie technického zadania projektu. Z ďalšej tranže 8,028 milióna dolárov sa má ešte v tomto roku uhradiť dodávka dvoch špičkových laboratórií z USA. Konečné dobudovanie cyklotrónového centra si ešte vyžiada 108 miliónov dolárov na výstavbu budov a dodávky ďalších technológií.

Pri rokovaniach s ruskou stranou sa podarilo dohodnúť, že sa centrum bude realizovať formou dodávky „na kľúč“ slovenskými stavebnými firmami.

Projekt okrem nesporných prínosov vzbudzuje aj obavy. Voči umiestneniu cyklotrónu v okolí obytných budov v bratislavskej štvrti Karlova Ves sa postavili odporcovia jadrovej energetiky. Občianske združenie Energia tretieho tisícročia považuje prítomnosť cyklotrónu v obytnej štvrti dokonca za nebezpečnejšiu ako prítomnosť jadrového reaktora. Zástancovia projektu naopak argumentujú príkladmi zo sveta, kde sa takéto pracoviská prevádzkujú priamo v centrách miest. Neškodnosť projektu na životné prostredie podľa Podhorského potvrdzuje aj nezávislá štúdia vypracovaná nemeckým Oeko-Inštitútom.

TOMÁŠ KURTANSKÝ

PRÍNOSY CYKLOTRÓNOVÉHO CENTRA

- skorá diagnostika a liečba civilizačných ochorení,

- zavedenie vyspelých technológií do priemyslu a poľnohospodárstva,

- zvýšenie exportných možností,

- možnosť zapojenia do riešenia problémov svetovej vedy,

- zníženie „úniku mozgov“.