BRATISLAVA - Hoci spotrebiteľské ceny rástli aj v júni tempom, ktoré približne zodpovedá očakávaniam, ďalšie prekvapenie priniesli ceny potravín. Tie stúpali niekoľko mesiacov po sebe približne jednopercentným tempom, ktoré sa zmiernilo až v máji. V júni sa tempo cenového nárastu potravín znovu zrýchlilo presne na 1 percento. Potravinám teda zostal prívlastok hlavného motora inflácie.
Zemiaky v júni dvojnásobne zdraželi
Štatistický úrad SR zaznamenal najväčšie zdraženie v kategórii ovocie a zelenina. Ceny boli v tomto prípade vyššie oproti máju o 15,1 percenta. Rekordný nárast vypočítali štatistici pri cenách zemiakov, ktoré v priebehu júna zdraželi o 133,7 percenta. „Zdraženie zemiakov býva bežné hlavne v máji, keď sa do predaja dostávajú nové zemiaky, ktoré sú o poznanie drahšie. Cenový rozdiel medzi starými a novými zemiakmi sa nazýva „zemiakový efekt“, opísal vývoj analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Potraviny teda prispeli k medzimesačnej inflácii, ktorá predstavovala 0,3 percenta, takmer jednou štvrtinou. Napriek tomu ekonómovia nehodnotia vývoj spotrebiteľskej inflácie negatívne, ďalšie položky v spotrebiteľskom koši sa vyvíjali normálne. „V ostatných kategóriách nedošlo k významným prekvapeniam. Ako sa dalo očakávať, pokles cien pohonných hmôt stiahol dolu cenovú hladinu v kategórii doprava (-1 percento) a sezónnosť sa prejavila v oblasti vzdelania (+1,6 percenta),“ konštatoval ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor.
Inflácia 8 percent
V júni 2001 bola celková cenová hladina vyššia oproti vlaňajšiemu júnu o osem percent. Najväčší posun nahor zaznamenali za posledný rok práve potraviny (8,4 percenta), náklady na nájomné, elektrinu, plyn a vodu (117,1 percenta). Jediný nepatrný pokles zistili štatistici v kategórii nábytku (-0,8 percenta).
Hoci osempercentná miera inflácie je zatiaľ najvyššia v tomto roku, ekonómovia tomu neprikladajú väčší význam práve v dôsledku extrémneho vývoja cien potravín. Pozornosť analytikov sa sústreďuje najmä na jadrovú a čistú infláciu, ktorých vývoj nie je závislý od regulovaných cien, resp. regulovaných cien a cien potravín. „Aj napriek tomu, že jadrová inflácia sa svojou júnovou úrovňou 5,4 % dostala nad hornú hranicu cieleného pásma NBS, si myslíme, že cenový vývoj je z pohľadu NBS stále relatívne priaznivý,“ tvrdí analytik Tatra banky Róbert Prega. „Čistá inflácia, ktorá nesleduje ceny potravín, v júni stagnovala a v medziročnom porovnaní vzrástla len o 3,8 percenta,“ vysvetlil Ódor.
Prognózy sa nemenia
Ak by sa mala naplniť inflačná prognóza centrálnej banky, musela by sa decembrová hodnota inflácie pohybovať medzi 6,7 až 8,2 percenta. Doterajší vývoj podľa analytikov nasvedčuje tomu, že inflácia sa na konci roka trafí približne do stredu tohto intervalu. „Náš odhad koncoročnej inflácie je stále 7,5 percenta,“ tvrdí Ódor.
Hoci sa analytici neobávajú inflačného vývoja, bez ohlasu nezostalo vybočenie hodnôt jadrovej inflácie z prognóz NBS (3,6 - 5,3 percenta): „Prekročenie cieleného pásma zostáva skutočnosťou, ktorá fakticky vylučuje zníženie sadzieb NBS v najbližších mesiacoch,“ odhaduje Prega. Jeho názoru zodpovedá aj vyhlásenie NBS, ktorá sa explicitne k úrokovým sadzbám nevyjadrila, ale konštatovala: „Medziročná dynamika (jadrovej inflácie) sa postupne zvýšila z 3,6 percenta vo februári na 5,4 percenta v júni, čo predstavuje mierne vyššiu hodnotu v porovnaní s našimi predpokladmi.“ Podľa niektorých analytikov je to dostatočný dôvod na to, aby kľúčové úrokové sadzby ostávali zatiaľ bez zmeny.
JURAJ JAVORSKÝ
