
Macedónski vojaci si užívajú nadobudnutého prímeria s albánskymi povstalcami, ktoré sprostredkovala Severoatlantická aliancia.
FOTO - REUTERS
e Národnej oslobodzovacej armády (UCK) za práva albánskej menšiny, trvajúce už takmer päť mesiacov, priviedlo Macedónsko na pokraj občianskej vojny.
Ešte v stredu sa v Macedónsku na rôznych miestach strieľalo z ťažkých zbraní.
Časovo neobmedzené prímerie prišlo deň potom, čo prezident Boris Trajkovski ohlásil pokrok v politickom dialógu a otvoril tak cestu k tomu, aby mohli vojská NATO odzbrojiť albánskych povstalcov. Predstavitelia macedónskych a albánskych politických strán sa dohodli, že budú rokovať o zmenách v ústave, ktoré žiada albánska menšina, ale budú pritom vychádzať z princípu jednotného štátu. Macedónska vláda sa dosiaľ bránila zmenám ústavy s odôvodnením, že by to viedlo k rozpadu krajiny. Obviňovala aj albánskych povstalcov zo snahy o rozdelenie krajiny a o pripojenie jej časti ku Kosovu.
Predstaviteľov macedónskych a albánskych politických strán prinútilo k obnoveniu rozhovorov medzinárodné spoločenstvo. Spojené štáty vyslali do Skopje vyjednávača Jamesa Pardewa, zatiaľ čo Európska únia Francoisa Léotarda. V rokovaní o prímerí politici akceptovali návrhy francúzskeho ústavného experta Roberta Badintera.
Ešte pred uzatvorením prímeria vláda oznámila, že v noci na včera sa bojovalo okolo Kumanova, vzdialeného asi 25 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Skopje. Očakáva sa, že do polovice júla bude v Macedónsku dislokovaných asi 3000 príslušníkov jednotiek z 15 krajín NATO, vrátane Spojených štátov, a odzbrojovanie povstalcov sa začne o dva týždne neskôr. Túto operáciu, ktorá sa má skončiť za štyri až šesť týždňov, budú riadiť Briti.
Konečné zloženie odzbrojovacích síl dosiaľ nebolo určené, avšak hovorca NATO Paul Barnard v Skopje povedal, že sa na ňom priamo zúčastnia britskí vojaci v spolupráci s gréckymi, talianskymi a francúzskymi silami. Americkí vojaci budú mať na starosti logistiku.
Dohody o prímerí podpísal v juhokosovskom meste Prizreň šéf macedónskeho generálneho štábu Pande Petrevski a politický predák UCK Ali Ahmeti. Vojenský šéf povstalcov Gezim Ostreni povedal, že toto prímerie je odlišné od predchádzajúceho a že je dôležitejšie, pretože ho sprostredkovali predstavitelia Európskej únie, Spojených štátov a NATO.
Prímerie tiež umožňuje vypísať na november predčasné parlamentné voľby a zahŕňa amnestiu pre povstalcov, ktorí pri vzbure nespáchali žiadny zločin. Z novembrových volieb by mala vzísť vyváženejšia reprezentácia albánskej menšiny, ktorá tvorí asi tretinu z dvoch miliónov obyvateľov Macedónska, avšak disponuje iba 25 miestami v 120-člennom parlamente. (čtk)