"Václav Havel by mal napísať knihu bezmocnosť mocných," myslí si český Francúz Jacques Rupnik, jedno z najznámejších mien európskej politológie, o jedinečnej ére prezidentovania Václava Havla, ktorá sa končí. Osud Václava Havla je neuveriteľný. Hlavnou otázkou je, do akej miery ho poznačilo, keď sa ako intelektuál, ktorý moc kritizuje a ktorý napísal esej Moc bezmocných - ocitol medzi mocnými. Teda, aká je moc mocných."

Švajčiarsky historik Volker Reinhardt v článku Kým príde koniec sveta píše o konjukntúrach krízy - strachu v barokovom Taliansku. "Strach je časový a nadčasový zároveň. Na prvý pohľad patria všetky strachy jedine nám. Strach z atómovej vojny, z ozónovej diery a nenapraviteľnej klimatickej zmeny nemohli poznať v iných dobách."

Spisovateľka Jana Parkrová v Rozbaľte to, deti! píše o predvianočných charitatívnych večierkoch v prospech niektorého detského druhu. O tom, ako je vždy o tomto čase na podobných podujatiach tlačenica, vydýchaný vzduch, lebo dospelí sa rozhodli venovať deťom.
"Poďme domov, hovorí pošepky vyčerpané dievča na vozíčku. Cez stojacich ľudí pred sebou aj tak nevidí nič z toho, čo sa deje na pódiu. ´Viete, teraz si nás objednáva mnoho bohatých firiem. Chcú, aby naše deti vystupovali na ich firemných vianočných večierkoch. Chcú nás pred Vianocami finančne podporiť. Neviem, či si vedia dosť dobre predstaviť ten program, čo dokážu naše deti pripraviť,´usmieva sa riaditeľka Kampina, zariadenia pre mentálne postihnuté deti a ich kamarátov. Kampino bolo na večierku ocenené za kresby detí."