Súd mal niekoľko zvláštností. Ani jedna však nerobí dlhoročnému kancelárovi, právom označovanému za kancelára zjednotiteľa, česť.
Kohl bol prvým, navyše západným politikom, ktorý sa rozhodol zažalovať Úrad na spracovanie dokumentov Stasi. Napriek doterajšej praxi sa exkancelár ohradil proti zverejneniu zložky, ktorú o ňom viedla Stasi už od 70. rokov, keď sa stal premiérom spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Paragraf 32 príslušného zákona doteraz umožňoval zverejniť informácie o „historických osobách a nositeľoch politických funkcií“ na účely výskumu, politického vzdelávania alebo ďalšieho spracovávania. Výnimkou boli privátne informácie.
Kohl sa úspešne odvolal na ďalšiu časť spomínaného paragrafu, ktorá obmedzuje zverejňovanie informácií o „osobách postihnutých a tretích osobách“. Už pred desiatimi rokmi, keď nemecký parlament schválil toto označenie, nebolo celkom jasné, kto sa ním presne myslí. Doteraz sa však neobjavil prípad, ktorý by podrobnejšie vysvetlenie vyžadoval. Až teraz. Kohl sa označil za „postihnutého“, teda obeť Stasi. Informácie získané nezákonnou cestou nemôžu byť preto podľa neho zverejnené. Kuriózne je, že Kohl sa bránil uplatneniu zákona, ktorý bol schválený počas jeho vlády.
Hoci rozsudok nie je definitívny, najväčšie nebezpečenstvo vidia pozorovatelia v rodiacom sa precedense. Rovnako by sa teraz mohli zachovať aj bývalí komunistickí funkcionári, sudcovia, prominentní novinári alebo populárne osobnosti z čias NDR.
Nemecko bolo nepochybne vzorom pre bývalé komunistické štáty v prístupe k vlastnej minulosti, ktorá nebola založená na pomste, ale na pochopení. Zverejnenie informácií nemalo ľuďom škodiť, ale pomôcť spoločnosti pochopiť minulosť.
Sklamanie je teraz dvojnásobné. Príslušný zákon spochybnil práve Kohl, ktorý sa tak nechtiac stal bojovníkom za práva prominentov bývalého komunistického režimu.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
