EÚ: Rozšírenie bude nakoniec pre úniu lacnejšie

BRUSEL 16. decembra (SITA) - Historické rozšírenie Európskej únie (EÚ) ju nakoniec bude stáť menej peňazí ako na tento veľký projekt pred tromi rokmi v Berlíne vyčlenila. Oproti takzvanému berlínskemu stropu usporila pätnástka aj po pridaní dodatočných 40

0 miliónov eur v závere piatkových rokovaní až 1,7 miliardy eur. Berlínsky strop totiž predstavoval 42,5 miliardy eur, zatiaľ čo k výslednej sume 40,8 miliardy eur sa pätnástka dopracovala až po tvrdom rokovaní s niektorými kandidátskymi krajinami. Ak z tejto sumy odrátame príspevok nových štátov do rozpočtu EÚ v hodnote 14,5 miliardy eur na tri roky, kandidátske krajiny dostanú za tri roky od únie 26,3 miliardy eur, čo je 8,76 miliardy eur na rok pre všetkých desať krajín.
Pre porovnanie táto suma sa približne vyrovná tomu, čo dostane Francúzsko z rozpočtu EÚ iba na poľnohospodárstvo. Ročne občan EÚ tak kandidátskym krajinám zaplatí 24 eur a občan nového členského štátu dostane ročne počas prvých troch rokov členstva v priemere 115 eur, občan Slovenska iba 51,6 eur a občan ČR dokonca iba 25 eur. S čistým príjmom 155 eur na obyvateľa na prvé tri roky členstva sa Slovensko nachádza v strede kandidátskych krajín, kam patrí aj podľa svojej ekonomickej sily.
Relatívne najvýhodnejšie podmienky členstva získali tri pobaltské republiky a Malta, najhoršie Česká republika, hoci v záverečných rokovaniach to bola práve ČR, ktorá si po Poľsku vybojovala najviac dodatočných financií. Najviac na obyvateľa dostane za prvé tri roky členstva Litva, ktorej únia pridelila až 386 eur, Estónsku odklepla 357 eur, Lotyšsku 345 eur a Malte 330 eur, hoci pred summitom v Kodani mala nárok iba na 200 eur. Poľsko dostane 169 eur, Maďarsko 135 a Slovinsko 125 eur. Tieto výpočty by teoreticky mali zohľadňovať ekonomickú silu kandidátskych krajín, ale často zahŕňajú aj príspevky, ktoré súvisia s inými otázkami, ako napríklad v prípade Litvy a Slovenska na uzavretie jadrových reaktorov. Výslednú sumu tiež ovplyvnila dĺžka vonkajšej schengenskej hranice budúcej členskej krajiny.
V poslednom zvyšovaní ponuky pridala únia vo forme dodatočných finančných kompenzácií kandidátskym krajinám okrem Poľska spolu 300 miliónov eur. Z tohto balíku sa ušlo Slovensku 22,7 milióna eur, Maďarsku 55,9 milióna, Malte 54 miliónov eur, ČR 83 miliónov eur. Poľsko dostalo dodatočných 108 miliónov eur na posilnenie schengenskej hranice a tak celkový nový ústupok únie predstavoval 408 miliónov eur. Na druhej strane Poľsko a Česká republika si prilepšili tým, že presvedčili úniu, aby im zo sumy schválenej na štrukturálne akcie vyčlenila časť financií vo forme hotových peňazí. Poľsko tak dostalo jednu miliardu eur a ČR 100 miliónov eur.

ha;kh;ph

SME

EÚ: Rozšírenie bude nakoniec pre úniu lacnejšie

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Rozšírenie bude nakoniec pre úniu lacnejšie

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?