FOTO TASR - PAVOL ĎURČO
„Je to 250-kilový drobček,“ okomentoval mäsiar Viktor Koleň brava pri porciovaní prvej polovice. Odrezal „karmenádle“ spojené so slaninou, ktorú meral na palce. Tieto kusy sú na výslužku, aby si ostatní mohli podľa šírky slaniny sami zhodnotiť, akú mal gazda tohtoročnú svinku, opisuje starú zabíjačkovú tradíciu mäsiarsky majster.
Pri dedinskej zabíjačke sa začína už o piatej ráno a po celý deň všetci konzumujú len produkty z prasiatka. Začínajú mozočkom, pokračujú pečenými kúskami rôzneho mäsa, zabaleného v tzv. čepci z čriev. Hlavným chodom zabíjačky je pražené mäso. Na turčiansky spôsob ho pripravili z väčších kusov surovej pečienky a bravčoviny. Na Orave napríklad robia praženú špecialitu z malých kúskov varených pľúc, srdca, jazykov a inej bravčoviny. Na zabíjačke sa nikdy mäsom nešetrí, konštatuje majster Koleň a dodáva, že niet lepšieho mäsa ako čerstvé. A aby mäso dobre vytrávilo, na stoloch nechýba fľaša s domácim páleným.
Najkvalitnejšou časťou je panenská, ktorej je na celom prasiatku len asi 1,5 kg. Z domáceho zvieraťa sa dá zužitkovať každý kúsok. Výsledkom sú tlačenky, jaternice, krvavnice, údená slanina a nenahraditeľné klobásy. Najchutnejšie podľa Koleňa sú bez pridania korenia. Zabíjačka vždy spájala a spája celú rodinu, vyzdvihuje Koleň slovenskú dedinskú tradíciu, ktorá stále neodmysliteľne patrí k príprave na najkrajšie sviatky v roku.
(tasr)
