SUMMIT: Dzurinda zablahoželal občanom Slovenska k pozvánke do EU

KODAŇ 14. decembra (SITA) - Za víťazný a veľký deň pre Európu označil piatok na záverečnej tlačovej konferencii po skončení historického summitu Európskej únie (EÚ) v Kodani predseda vlády Slovenskej republiky (SR) Mikuláš Dzurinda a zablahoželal všetkým

občanom Slovenska k pozvánke do EÚ. "Ďakujem spoluobčanom a všetkým politikom, diplomatom a veľkému množstvu kvalifikovaných pracovníkov na našich úradoch,“ povedal premiér. Pripomenul, že Slovensko začalo prístupové rokovania o dva roky neskôr a za polovičný čas úspešne dobehlo šesticu kandidátov. Ako povedal, nebolo by to možné dosiahnuť bez veľkého zanietenia, odbornosti a entuziazmu.
Slovensko podľa Dzurindu získalo s prihláškou do únie nepomerne viac ako peniaze. "To podstatné, čo sme získali, je príležitosť. Je to príležitosť presadiť sa a uspieť. Dostáva ju každý náš občan,“ zdôraznil. Dnešný večer označil Dzurinda za začiatok novej éry spoluzodpovednosti. "Aj keď Slovensko bude naďalej našou vlasťou, radosti Európy sa odteraz stanú našimi radosťami a jej starosti našimi starosťami.“ Premiér pri tejto príležitosti pozval občanov Slovenska, aby v budúcom roku povedali svoje áno v referende o vstupe SR do EÚ.
Z Kodane Slovensko odchádza s ešte lepšími podmienkami ako tie, s ktorými do nej prišla. Podľa Dzurindových slov sa tak stalo vďaka kvalifikovaným, zodpovedným a profesionálnym rokovaniam slovenských vyjednávačov. Ako ďalej informoval, Slovensko prijalo ponuku dánskeho predsedníctva na zvýšenie prostriedkov na rozpočtové kompenzácie vo výške 22,7 milióna eur. Získalo tiež výhodnejší splátkový kalendár pre svoje členské príspevky v Európskej investičnej banke.
SR bude môcť tiež zvýšiť štartovaciu úroveň priamych platieb pre poľnohospodárov až do výšky 55, 60 a 65 percent v prvých troch rokoch po vstupe z prostriedkov štrukturálnych fondov. "Priame platby v roku 2004 tak budú pozostávať z 25 percent prostriedkov EÚ, 20 percent prostriedkov pôvodne určených na rozvoj vidieka (80 percent budú tvoriť peniaze únie a 20 percent národné peniaze) a z desiatich percent prostriedkov z štátneho rozpočtu,“ vysvetlil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Zdôraznil, že odteraz bude na slovenských poľnohospodároch, aby pripravili také projekty, ktoré si na strane EÚ získajú kladné hodnotenie. "Neviem, či sa nám podarí (priame platby) naplniť na 55 percent, ale viem, že splníme požiadavky slovenských poľnohospodárov, aby boli v EÚ konkurencieschopní,“ povedal premiér Dzurinda v súvislosti s vylepšenou schémou priamych platieb, ktoré predpokladajú zvyšovanie z národných zdrojov.
Slovensko si tiež vynegociovalo zlepšenie rozpočtovej pozície po vstupe tak, že v prvých troch rokoch členstva bude mať celkovo 838 miliónov eur pozitívne saldo. Premiér zdôraznil, že vstup Slovenska nie je len o peniazoch, ale tiež o spôsobe, ako ich efektívne využiť. "Dvere sú otvorené a je na nás, ako hlboko do nich vojdeme,“ zdôraznil a prisľúbil, že každý mesiac bude vicepremiér Pál Csáky predkladať správu o spôsobe využívania európskych prostriedkov. "Nemali sme záujem presúvať prostriedky zo štrukturálnych fondov na rozpočtové kompenzácie,“ povedal Dzurinda. Ako v tejto súvislosti poznamenal predseda Zahraničného výboru NR SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ, Slovensko nemá záujem presúvať financie tak, aby nedodržiavalo európsku štrukturálnu politiku.
Rovnako ako Slovensko, aj Česká republika získala možnosť navršovať priame platby poľnohospodárom z iných zdrojov v pomere 50, 55, 60. Okrem toho jej dánske predsedníctvo vyčlenilo ročne 87 miliónov eur na rozpočtové kompenzácie v prvých troch rokoch po vstupe a navyše si svoju rozpočtovú situáciu bude môcť vylepšiť transferom 100 miliónov eur z prostriedkov, ktoré mu únia alokovala pre štrukturálne fondy.
Napriek tomu, že Poľsko sa v závere prístupových rokovaní s EÚ pustilo vlastnou cestou, Dzurinda si nemyslí, že by to zhoršilo vzťahy Slovenska s jeho visegrádskym susedom. "Dovolím si vyhlásiť, že moje vzťahy s Leszekom Millerom, Péterom Medgyessym a Vladimírom Špidlom sú aspoň také dobré, ako doteraz, ak nie lepšie,“ povedal. Poľsko si od únie vybojovalo najviac. Ako jedinej kandidátskej krajine mu únia povolila zvýšenie výrobných kvót na mlieko. Rovnako ako Slovensko a Česko, aj ono si bude môcť zo štrukturálnych fondov presunúť peniaze na rozpočtové kompenzácie. Únia mu na tento účel schválila ročne jednu miliardu eur. Okrem toho dostane z európskej pokladnice ďalších 108 miliónov eur na ochranu vonkajšej schengenskej hranice. Kľúčom pre zvyšovanie financií na rozpočtové kompenzácie jednotlivým kandidátskym krajinám bol ich hrubý domáci produkt (HDP). Slovensko tak bude mať v prvých troch rokoch po navŕšení prostriedkov 155 eur na obyvateľa, ČR 74 eur na obyvateľa a Maďarsko 128 eur na obyvateľa. "Naše podmienky sú neporovnateľne lepšie ako podmienky Českej republiky,“ vyhlásil na záver tlačovej konferencie slovenský premiér, aby vyvrátil pochybnosti prítomných novinárov, že na prístupových rokovaniach nevyužilo príležitosť vynegociovať si od únie viac.

ph;kh;pu

SME

SUMMIT: Dzurinda zablahoželal občanom Slovenska k pozvánke do EU

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

SUMMIT: Dzurinda zablahoželal občanom Slovenska k pozvánke do EU

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?