ani u okresného zdravotníka, ani na ministerstve zdravotníctva, ani na lekárskej komore a ani u vyšetrovateľa polície. Napriek tomu, že nezávislé komisie znalcov dospeli k výsledku, že pani B. nebola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť.

Nakoniec sa pán B. obrátil na ombudsmana. Ten zistil nečinnosť príslušných orgánov, ktoré sa sťažnosťou pána B. skoro vôbec nezaoberali. Došlo k pochybeniu nemocnice, pretože pani B. zrozumiteľným spôsobom neinformovali o závažnosti jej choroby a vážnosti zákroku. Pacient má pritom právo rozhodnúť sa, či riskantný zákrok podstúpi.

Na základe vyšetrenia ombudsmana pristúpili príslušné orgány k sankciám a prijali opatrenia, ktoré by mali v budúcnosti podobným prípadom zabrániť. Došlo k finančnému postihu riaditeľa a zamestnancov nemocnice.

Pán M. sa už niekoľko rokov domáhal na stavebnom úrade, aby odstránil nepovolenú stavbu. O odstránení už bolo rozhodnuté, ale stavebný úrad neurobil príslušné opatrenia, aby sa tak stalo. Ombudsman zistil, že úrad síce uložil peňažnú sankciu stavebníkom nepovolenej stavby, ale neurobil ďalšie kroky na riešenie problému. Po upozornení ombudsmana podal stavebný úrad okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia o odstránení stavby.

Pán S. nocoval so svojím synom na hranici chránenej krajinnej oblasti (CHKO). Orgán ochrany prírody a krajiny ho upozornil, že sa dopustil priestupku a uložil mu pokutu 1000 Kč. Pán S. nesúhlasil s pokutou, lebo bol presvedčený, že sa už nachádzal mimo chráneného územia. Ochranári však trvali na zaplatení pokuty a požiadali finančný úrad, aby vymáhal pokutu exekučnými prostriedkami. Finančný úrad zrazil pánu S. pokutu zo mzdy. Pán S. sa obrátil na ombudsmana, ktorý vyšetrovaním zistil, že došlo k pochybeniu ochranárov, lebo pán S. sa naozaj nachádzal niekoľko metrov mimo hraníc chránenej krajinnej oblasti. Ombudsman toto zistenie oznámil orgánu ochrany prírody, ten dal podnet finančným úradom a občan dostal svoje peniaze naspäť.