„Ján Bazovský vie veľmi rýchlo zaujať stanovisko pri problematických trestných činoch. V kriminalistike je ako doma,“ oceňuje podriadeného vedúci oddelenia pre tlač, informácie a spoluprácu s verejnosťou kancelárie ministerstva vnútra Jozef Sitár.
Vek: 46
Znamenie: Škorpión
Miesto narodenia: Gemer
Rodinný stav: ženatý, dcéra
Obľúbená činnosť: písanie básní, varenie
v sobotu guláša, akčné letecké filmy
Hovorca na ministerstve vnútra: od 1. 8. 1996
Major Ján Bazovský je služobne najstarším pracovníkom tlačového oddelenia ministerstva vnútra. V roku 1976 nastúpil do Zboru národnej bezpečnosti. Neskôr pracoval ako kriminalista. Je autorom knihy Hlava 23, humorne ladených poviedok z dlhoročnej policajnej praxe. Profesionálne sa venuje aj folklóru. Okrem toho, že píše lyrizovanú prózu a básne, spolupracuje s redakciou ľudovej hudby Slovenského rozhlasu. Hovoria o vás, že ste vtipný človek. Dá sa to zosúladiť s takým vážnym úradom ako je ministerstvo vnútra?
„Ťažko. Vážnych ľudí je okolo mňa dosť. Ja som škorpión, človek dvoch tvárí. Zvážnel som, keď som prišiel na ministerstvo – tá zmena bola pre mňa ťažká. Pri prvej návšteve som nemohol polhodinu otvoriť bránu, taká bola ťažká. Neviem, či mi tým osud nechcel naznačiť, aby som si to rozmyslel.“
Ste bývalým kriminalistom, v médiách sa však šíria správy, že ste teraz sám zákon porušili. Ako je to možné?
„Spolu s kolegami Tonkom a Plevom sme boli obvinení z toho, že sme nezaplatili dane. V rámci mojej autorskej – publicistickej činnosti som sa údajne za šesť mesiacov obohatil o 8000 korún. V tejto veci sa síce začalo trestné stíhanie, doteraz sa však zverejnená informácia, že som porušil zákon, nepotvrdila. Mám pocit, že ide o hľadanie zámienky, aby nás ministerstvo vnútra mohlo prepustiť.“
Robia vám starosti aj novinári?
„Hneď, ako som nastúpil na tlačové oddelenie, som zažil prekvapenie. Mal som predstavu, ako by novinári mali vyzerať, pôsobiť. Keď som zabezpečoval prvú tlačovku pre ministerstvo a uvidel som vo vestibule živú partiu, myslel som si, že sú to skôr naši ‘klienti‘. Z niektorých tiahlo už o deviatej ráno.“
Mal by hovorca vravieť všetko, čo vie? Čo pre vás znamená dôverný zdroj informácií?
„To záleží na požiadavkách a uvážení. Nemáme tendenciu informácie zamlčiavať. Treba si však uvedomiť, že všetky informácie najviac pôsobia na poškodených. Platí to najmä pri trestných činoch, ktoré sa týkajú ľudskej dôstojnosti, znásilnenia či zneužívania. Obeť trpela a my jej môžeme spôsobiť ďalšiu traumu, keď to vykričíme. Snažíme sa hlavne nevzbudzovať strach a paniku, ale konkrétne informovať. Novinári sa však v rámci konkurenčného boja snažia byť o krok ďalej ako ostatní a schovávajú sa za dobre informované a nemenované zdroje.“
Čo vám hovoria populárne čierne kroniky?
„Stále si neviem zvyknúť na fakt, že ľudia túžia po tom, aby im behal mráz po chrbte. Veľmi radi sa stávajú spoluúčastníkmi aspoň tým, že takéto informácie prijímajú. Ale iba dovtedy, kým sa to netýka ich. Túžia čítať hrôzy, vraždy, ekonomické kriminality. Sú smädní po čiernych kronikách. Hovorí sa dokonca, že cudzie nešťastie poteší.“
