„Vladimír Štefko so mnou prežil najťažšie obdobie môjho prezidentovania. Osvedčil sa nielen ako profesionál, ale aj ako pevný a charakterný človek,“ povedal o svojom hovorcovi bývalý prezident Michal Kováč.
Vek: 60
Znamenie: Ryby
Miesto narodenia: Martin
Obľúbená činnosť: tenis, lyžovanie, knihy,
v sobotu divadlo, prechádzky so psom
Hovorca prezidenta
Michala Kováča: od decembra ‘94 do marca ‘98
V šesťdesiatych rokoch začínal v denníku Smena. Neskôr prešiel do televízie, kde sa stal spoluzakladateľom redakcie publicistiky. Po roku 1974 bol nútený opäť zmeniť médium. Viedol redakciu divadelného časopisu Javisko, neskôr prešiel do Nového slova a v roku 1987 sám založil kultúrny časopis. V roku 1990 sa stal ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu. Tu si ho všimol aj bývalý prezident Michal Kováč a oslovil ho s ponukou, či by preňho nerobil hovorcu. Po skončení jeho volebného obdobia sa vrátil späť do novinárskej profesie, je šéfredaktorom týždenníka Život.
Ktorá povinnosť hovorcu vám bola najpríjemnejšia?
„Po celodenných prácach a rokovaniach doma či v zahraničí to bola asi slávnostná večera. Aj tam bol síce človek v práci a musel komunikovať s delegáciou, no už nie s takým napätím. Mnohé zábavné veci sa diali najmä na mítingoch prezidenta Michala Kováča. V Šuranoch nás napríklad opľulo niekoľko nadšených prívržencov HZDS, ktorí držali v rukách portréty predsedu. V Bardejove jeden jeho priaznivec dokonca slovne napadol prezidenta a použil formuláciu: ‘Súdruh Mečiar, to je správny šéf tejto krajiny.‘ V tej chvíli sa celá športová hala začala smiať, napätie opadlo a zrazu z toho bol celkom normálny rozhovor.“
Ste stále v kontakte s prezidentskou kanceláriou? Zmenila sa od vášho odchodu pozícia hovorcu?
„Ťažko posúdiť. Teraz sa na to pozerám zvonku, predtým som bol in. Veľa vecí určuje hlava štátu, presadzuje svoje metódy, rozhoduje, aký priestor dá svojmu hovorcovi. Pán Kováč sa nechcel ku všetkému vyjadrovať osobne. Keď už vystúpil pred novinárov, muselo ísť o nejakú významnú udalosť, ktorú nemohol iba niekto pretlmočiť. Pán prezident Schuster má ambíciu viac hovoriť a jeho hovorca má tak podstatne menej priestoru, ako som mal ja.“
Mávali ste s pánom prezidentom rovnaké názory?
„Pred novinármi som mohol prezentovať mnohé veci bez toho, aby mi dal prezident pokyny. Všetky problémové okruhy a témy sme totiž vždy vopred prediskutovali. Zúčastňoval som sa na všetkých jeho rokovaniach a bol som absolútne v obraze, mohol som hovoriť aj takpovediac na čestné slovo. Vždy to však záleží od toho, aký máte s nadriadeným vzťah a aká línia sa sleduje. Keď dnes sledujem niektorých hovorcov, mám pocit, že tam nie sú na to, aby niečo tlmočili, ale najmä preto, aby niečo ešte viac zahmlili.“
Keby ste v budúcnosti potrebovali hovorcu vy, akú radu by ste mu dali?
„Mal by sa najprv zoznámiť s problémami, ktorými sa budeme zaoberať. Opýtal by som sa ho, či sa môže stotožniť s uhlom pohľadu na problémy, ktorý zastávam ja. Ak nie sme na jednej vlne, aj dobrý profesionálny novinár by mohol mať problémy. To je absolútne najzákladnejšia vec.“
