ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Na čo sú dobré firemné vianočné večierky?
„Človek okrem práce potrebuje cítiť istú spolupatričnosť a priateľstvo. Keď ľudia pracujú, nemajú čas na iné, neformálne vzťahy. Význam majú aj pre šéfov, pretože sa dozvedia množstvo vecí, ktoré by sa inak nedozvedeli. Podľa mňa treba, aby firmy takéto večierky robili. Zamestnanci nemôžu šéfov vidieť len za sklom, prípadne sa s nimi ani nestretnúť, lebo sedia na vyššom poschodí a navyše chodia iným výťahom.“
Sú však aj hlasy proti večierkom – že je to zbytočnosť alebo prežitok. Mnohí sa na večierkoch nudia, majú tam ísť aj tak?
„Sú v podstate dva typy osobností – extrovert a introvert. Introvert si vystačí sám v zatvorenej miestnosti a spoločnosť ho ruší. Je proti stretnutiam, ale večierky nebývajú povinné. Lenže extrovert potrebuje družnosť, priateľské vzťahy. Človek potrebuje jesť, spať, aby prežil. V prípade stretávania sa ide o psychologické prežitie. Americkí psychológovia už niekedy okolo roku 1910 hovorili, že ľudia by sa počas práce mali aj neformálne stretávať. Netvrdím, žeby to malo byť postávanie, ale stretnutie na pár minút sa už vtedy tolerovalo, lebo potom ľudia podávali vyšší výkon. Keď extrovert túto potrebu nemôže nasýtiť, prežíva to, ako keď je človek hladný, ale niekto mu nedovolí jesť.“
Tento týždeň agentúry zverejnili prieskum, podľa ktorého sa niektorí Briti večierkov boja, myslia si, že robia zo seba truľov – stáva sa, že si vypijú a neraz sa strápnia pred šéfom. Nemôže sa stať, že po takom večierku môže zamestnanec klesnúť v očiach šéfa?
„Ak je medzi šéfom a nižším podriadeným veľa stupňov – filtrov, tak šéf môže byť zaskočený. Ale dobrý šéf si nezamieňa prácu a súkromie. Keď som na zábave, tak sa mám zabávať. Každý normálny vedúci musí diferencovať, ako sa jeho podriadený správa na ulici, na zábave alebo v práci. Keď si ide človek zahrať futbal a hrá proti šéfovi, tak ho určite nešetrí, neobjíma, ale tvrdo hrá proti nemu. To musí pochopiť každý – na futbale sa správame tak a v práci inak.“ (rf)
