Kandidátske krajiny Európskej únie sa včera na summite občas cítili ako pacienti. Jednotlivé delegácie chodili na rokovania o vylepšení podmienok vstupu na konkrétne termíny k úradujúcemu predsedovi únie, dánskemu premiérovi Rasmussenovi (vľavo pri rokovaní s poľským premiérom Leszkom Millerom), no medzikolá vyjednávania a ich pocity boli nanajvýš zmiešané. „Je to ako u zubára,“ s úsmevom charakterizoval čakanie vysoký diplomat kandidátskej krajiny. Jednotlivé delegácie sa u „doktora Rasmussena“ striedali ako na bežiacom páse. Jeho úlohou je zlaďovať predstavy doterajších pätnástich členov únie s kandidátmi a pokúšať sa hľadať spoločné riešenie. Občas to trvá dlhšie a je to bolestivejšie ako vytrhávanie zuba i s koreňom. Či majú delegácie v predizbe aj ilustrované časopisy, ako to v čakárni býva, sa zatiaľ nepodarilo zistiť, píše APA. (čtk)
V rokovacích miestnostiach Bella Centra v Kodani sa včera odohrávali súboje nervov, taktiky a schopností bleskovo analyzovať situáciu, ktorá sa menila každým okamihom. V chaose stretnutí, tlačoviek a dohadov sa popoludní začali strácať i samotní politici.
Kolotoč spustil vo štvrtok v noci strohým vyhlásením dánsky premiér Anders Fogh Rassmussen: dánsky balíček prešiel, ponuka pre kandidátov je jasná.
„Sme tam,“ oddýchli si vtedy naši diplomati. Dánska ponuka bola pre nich prijateľná, a čo je dôležité, už vedeli, do čoho idú. „Už sme to toľkokrát preberali a analyzovali,“ hovorila Marieta Okenková, členka expertného tímu za ministerstvo pôdohodospodárstva.
Zostal čas aj na spánok, naberali sa sily na posledné kolo vyjednávaní. Všetko vyzeralo nádejne. Čo však urobia Poliaci?
Telefonát
Ráno bolo nepríjemne tmavé. Kodaň leží takmer o tisíc kilometrov severnejšie ako Bratislava, ešte o pol deviatej ráno tam panovalo šero. Vnútri mamutieho Bella Centra je však svet úplne iný.
Už od skorého rána tam novinári pobehovali po chodbách s cigaretami v ruke, delegácie sa striedali na červenom koberci, politici a vyjednávači vysielali povzbudivé úsmevy do objektívov kamier.
O ôsmej Rasmussen začína sériu stretnutí s poľským premiérom Leszkom Millerom. Bez výsledku, ale to zatiaľ nikoho netrápi. Do rozhodujúcej schôdzky hláv členských a kandidátskych štátov, ktorá bude o piatej, je ešte času dosť.
O niečo neskôr prichádza do Bella Centra dobre naladená slovenská delegácia. Jej finále sa začína o desiatej. Hlavný vyjednávač Ján Figeľ pôsobí vyrovnane a opakuje tisíckrát povedané – budeme chcieť získať viac.
Pred desiatou ho nečakane osloví produkčná poľskej televízie a ťahá ho do poľského tlačového strediska na priamy prenos do Varšavy. Figeľ podľahne jej šarmantnému presviedčaniu a odchádza. Zaskakuje za poľskú ministerku, ktorá ešte stále rokuje s dánskym premiérom.
Figeľ tisícom televíznych divákov v Poľsku oznamuje, že Slovensko sa s úniou dohodlo na tokajskom víne a že si želá viac peňazí. Vzápätí si púder, ktorým ho maskérky natreli, zotiera.
Spolu s poľským ministrom Jaroslawom Pietrasom sa potom slovenský vyjednávač ocitá pred asi stovkou novinárov. Všetci sú zvedaví na jedno: „Zvýšila únia Poľsku finančný balíček alebo Poľsko pristúpilo na nižšiu ponuku?“
Minister sa diplomaticky vytáča – jeho premiér práve rokuje s koalíciou. „Očakávame zázrak, ale otázka je, aké budú podrobnosti toho zázraku,“ hovorí. Ustúpilo Poľsko zo svojich požiadaviek? Pietrasovi zazvoní telefón. Sekundu počúva. „Nie, neustúpili sme. Práve mi telefonovali,“ odpovedá. Prvá zlá správa dňa.
Dohady
Raňajšie brífingy sa rýchlo skončili. Politici a vyjednávači na dlhé hodiny miznú na poschodí v útrobách veľkého Bella Centra. Nikto presne nevie, ako rokovania prebiehajú, ale počas dopoludnia začínajú prichádzať kusé správy.
Stovky novinárov idú na krátky obed do jedálne, kde podávajú všetko od kreviet po vodku zadarmo. Za stôl si sadajú viac-menej s jedinou otázkou: „Niečo nové s Poľskom?“
O jednej sa v presscentre objaví dánsky minister pre európske záležitosti Bertel Haarder so zamysleným pohľadom. „V tejto chvíli sú vyjednávania veľmi ťažké a zložité,“ hovorí. Robí Poľsko problémy? Haarder priznáva, že áno, ale Európa nemôže ustúpiť.
Dobre informovaná poľská novinárka sa odvážne pýta: „Poľsko údajne pohrozilo, že opustí rokovací stôl?“ Haarder zmeravie, jeho ostré rysy sú ešte výraznejšie. „Áno, počul som o tom,“ odpovie mrazivo. „Ale pre Poľsko by to bolo veľmi zlé.“
V hlúčiku stojí aj poľský novinár najväčšieho denníka Gazeta Wyborcza. „Neurobia to, len hrajú divadlo,“ hovorí skúseným hlasom. „Určite neodídu teraz. Možno neskôr, keď Európa pohrozí, že nevezme Poliakov na schôdzku o piatej. Potom zase Poliaci pohrozia, že odídu domov. Je to vojna nervov.“
O pol druhej napätie v sále rastie – prichádzajú samé zlé správy. Český aj maďarský minister zahraničia vyhlásili, že sa s úniou zatiaľ nedohodli. Väčšine ľudí v Bella Centre začína byť jasné, že tu strávia aj sobotu. Niektorí si prinášajú na noc matrace.
Informácie z rôznych stretnutí a tlačoviek sa kopia, sami politici sa v nich prestávajú orientovať a pýtajú sa novinárov na najnovšie správy. Dôležité sú najmä pre vyjednávačov, ktorí potrebujú poznať vývoj ostatných rokovaní, aby vedeli, akú pozíciu si môžu dovoliť hájiť oni sami.
„Na mobile mám všetkých troch kolegov vyjednávačov z Visegrádskej štvorky. Sme pripravení na okamžitú komunikáciu, veď signál je tu dobrý a môžeme si posielať esemesky,“ povedal ešte vo štvrtok Figeľ.
Koniec?
Krátko pred druhou sa hlavnou chodbou v presscentre náhle prehnal hlúčik novinárov. Ostatní otáčajú hlavy: Čo sa deje? Prichádza hovorca poľskej vlády Tober, mladý chlapík v okuliaroch, ale ani on nevie, kedy sa vyjednávania skončia: „Pôvodne sa to malo skončiť dnes, ale Dáni objednali hotely aj konferenčnú sálu na celý víkend. Uvidíme.“
Vzápätí oznamuje, že Poľsko práve začína tretie kolo rokovaní. „A čo ste dohodli v druhom?“ zakričí naňho starší pán z BBC. „Že bude tretie,“ odpovedá sebavedomo mladý hovorca.
Ako sa medzitým darí Slovákom? Figeľ síce zodvihne mobil, ale hneď položí – má rokovanie. Premiér Dzurinda práve hovorí s Rasmussenom a ostatnými premiérmi.
Keď Dzurinda prichádza, vrhnú sa naňho zahraniční žurnalisti. Celý svet zaujíma, akú pozíciu zaujme Slovensko. „To je len pre slovenských novinárov,“ odháňa ich premiér. Naznačil, že Slovensko je pripravené rokovania uzavrieť.
Donekonečna
Zdá sa, že situácia sa mení k lepšiemu. O tri štvrte na štyri nemecký kancelár Schröder na tlačovke nečakane oznámi, že únia ponúkla Poľsku viac peňazí. Vyzerá to, že by Poliaci mohli dohodu prijať. Oficiálne informácie však hovoria, že Poliaci stále pokračujú v rokovaniach.
„Ktovie, či mal Schröder vôbec správne informácie,“ hovorí neveriacky okoloidúci taliansky novinár. „Takto to môže ísť donekonečna,“ mávne rukou a znudene odchádza na ďalšiu tlačovku.
Autor: MICHAL FRIŠ, Kodaň
