V čase, keď mali byť podľa plánu rokovania na konci a únia mala oznamovať veľkolepé rozšírenie, s jej podmienkami súhlasilo sedem kandidátov. Rokovali už iba Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Jedine Poľsko má však v skutočnosti silu, aby na pár hodín zablokovalo celý summit.

Premiér Leszek Miller začal záverečnú poľskú kampaň doslova na poslednú chvíľu – včera ráno na stretnutí s dánskym premiérom Rasmussenom. Stretnutie však neprinieslo žiadny výsledok. Dánska strana (a teda Európska únia) trvala na svojej finančnej ponuke. Poľsko, naopak, chcelo od únie viac peňazí.

Neoficiálny zdroj z poľskej delegácie opísal dopoludňajšie stretnutie ako „nervózne“ a dodal, že poľská strana skoro odišla od rokovacieho stola.

Všetkým bolo jasné, že Miller s Rasmussenom sa musia stretnúť ešte raz. Po obede však už neboli sami. S Millerom bola ministerka pre európske záležitosti Danuta Hubnerová a minister zahraničia Wlodzimierz Cimosziewicz, pri Rasmussenovi sedel komisár pre rozširovanie únie Günter Verheugen. Podľa anonymného poľského diplomata, ktorého citovala poľská tlačová agentúra PAP, dosiahli pokrok, ale mal vraj len malý význam.

Lepšiu pozíciu pri včerajších rokovaniach získalo Poľsko podľa pozorovateľov novou taktikou. Prestalo na úniu tlačiť a snažilo sa skôr predložiť logické argumenty, prečo by mala byť veľkorysejšia voči najväčšiemu a najľudnatejšiemu kandidátskemu štátu. Prestalo búchať do stola, dobre vedelo, že keby došlo na najhorší (no zároveň zjavne najnepravdepodobnejší) scenár a s úniou by sa nedohodlo, bola by to jeho smola.

Neznamenalo to však, že by Poľsko prijalo hocičo. Podvečer vystúpil nemecký kancelár Gerhard Schröder a oznámil, že členské štáty odsúhlasili presun miliardy eur zo štrukturálnych fondov priamo do poľského štátneho rozpočtu. Pre Poľsko by to znamenalo, že peniaze pôvodne vyčlenené na projekty v oblasti infraštruktúry môže využiť prakticky na čokoľvek. Jednoducho povedané únia by ušetrila a Poľsko by mohlo byť čiastočne spokojné. Nebolo.

Po jedenástich hodinách rokovaní preto prišlo na tretiu schôdzku Miller – Rasmussen. Poľsko držalo Európu v napätí: ako najväčší kandidát si mohlo dovoliť povedať nie a využilo to. Okrem historického kroku smerom k Európe išlo totiž aj o domácu politiku: podpredseda vlády a minister poľnohospodárstva Jaroslaw Kalinowský totiž pred odchodom do Kodane povedal, že ak sa nesplnia požiadavky poľských roľníkov, podá demisiu a vyvolá tak pád vládnej koalície.

Autor: WOJCIECH KOSC, Varšava pre SME