Ghymes – (zľava) Gyula Szarka, Attila Pukkai, Tamás Szarka a Andor Buják. FOTO – EMI
Žijú v Galante, ale najviac albumov predávajú v susednom Maďarsku. Spievajú po maďarsky, ale časom si na Slovensku vybudovali svoje publikum. Skupinu Ghymes zaraďujú odborníci do kategórie world music a jej hudba skutočne vychádza z koreňov maďarského a stredoeurópskeho folklóru. Ale poslucháčov po celom svete presvedčila neopakovateľnými magickými momentmi, vychádzajúcimi z jej hudby, ktorá je dnes mixom starých a súčasných nástrojov. „Dnes hráme aj na elektrických gitarách, bicích a syntetizátoroch. Je jedno, aké nástroje používaš,“ sebavedome hovorí pre SME textár a skladateľ skupiny TAMÁS SZARKA.
V decembri vyšiel Ghymesu ôsmy album Jastrabie čaro (Héjavarázs) a skupina sa chystá na dva jedinečné vianočné koncerty s maďarským symfonickým orchestrom, ktoré budú 27. decembra v budapeštianskej Kongresovej hale.
Jastrabie čaro prekvapí bigbítovejším zvukom. Je to jediná zmena?
„Nechceme robiť rovnaké platne. Jastrabie čaro je možno rockovejšie, ale pocit folklóru a džezu je v našej hudbe stále prítomný. Nemyslím si, že by sa zrodila nejaká iná skupina.“
Takže ste si nepovedali, že dnes urobíte rockový album?
„Nie. Hudbu nerobíme vedome. V Maďarsku sa z nás stala dobrá skupina, pretože skladáme dobré pesničky. Vždy sme robili to, čo sme chceli. Nikto nám nemusí hovoriť, čo máme hrať, ani keď sme sa po osemnástich rokoch ocitli vo veľkej nahrávacej firme. Máme slobodu a je to na našej hudbe vidieť, pretože Ghymes nevymysleli vydavateľstvá a právnici.“
Stále čerpáte inšpiráciu z folklóru?
„Ako textára a skladateľa ma zaujíma dnešok. Nie to, čo sa udialo pred sto rokmi. Na začiatku sme hrali hlavne autentický folklór zo Sedmohradska. Myslím si, že je to jedna z najlepších muzík na svete.“
V čom je taká výnimočná?
„Pretože je veľmi tvrdá a to sa nám ako dvadsaťročným páčilo. Sedmohradsko bolo zmesou rôznych národov – Maďarov, Rumunov, Židov alebo Nemcov. Tento mix urobil hudbu z tohto regiónu jedinečnou.“
Kedy vás ľudia začali vnímať ako zrelú skupinu?
„Keď sme sa odklonili od autentickej hudby. Koncom osemdesiatych rokov sme začali písať vlastné piesne. Dnes o nás ľudia tvrdia, že hráme folklór, ale znalci na prvé počutie vedia, že nie. Lepšia hudba ako folklór neexistuje. Umelo písané piesne a skladby nestoja nad ním, ale vedľa neho.“
Považujete sa za stredoeurópsku skupinu?
„Určite. Pochodili sme svet, ale to ešte nič neznamená. V súčasnosti hráme hlavne na Východe – v Čechách, v Poľsku alebo v Rumunsku. Na Slovensku iba občas.“
Takže napĺňate porekadlo o tom, že na Slovensku berieme ľudí vtedy, až keď sa presadia v zahraničí?
„Žiadne zázraky sa tu nedejú… (Pauza.) … ale dejú sa. To, čo sa stalo so skupinou Ghymes, je určite malý zázrak. Galantský, slovenský, dolnozemský, slovensko-maďarský alebo maďarsko-slovenský? Je to jedno, hlavne, že je to zázrak. Pred desiatimi rokmi nás nikto nepoznal a dnes hráme jednu z najlepších hudieb na Východe. Možno je to silné tvrdenie, ale je to tak.“
Pre nemaďarského poslucháča sú záhadou vaše texty. Z čoho vychádzajú? Je to poézia, ľudová poézia?
„Teraz už veľmi nie. Najprv som písal verše a až neskôr texty. Ľahšie sa mi písala poézia ako slová do hudby. Pri nich musí byť človek čo najzrozumiteľnejší. Ani dve pesničky, ktoré som naspieval v slovenčine na nový album, nemajú s folklórom veľa spoločného.“
Zaradili ste slovenské bonusy na album, aby ste ukázali, o čom spievate?
„Na naše koncerty chodia ľudia, od ktorých cítime veľké sympatie. Napriek tomu, že spievame po maďarsky. Na Slovensku je to hrôzostrašné a každý vie, o čom hovorím. Spievame, ako keby sme prišli z Mesiaca, rôzne divné hlásky, ale ľudia počúvajú našu hudbu a pýtajú sa, o čom sú texty. Bonusy sú akýmsi darčekom pre slovenských priaznivcov. Chceme, aby títo fanúšikovia mali na desať minút rovnaký pocit ako v ľudia v Maďarsku.“
Ale nie je vám dobre rozumieť.
„Je mi to ľúto. Keď sa predá prvý náklad, chcel by som, aby boli na cédečku vytlačené aj slovenské texty.“
Prekáža vám, že vás zaškatuľkovali do world music?
„Nie som proti. World music je však veľký kôš, niekedy už smetiak. My hráme hudbu Ghymes, čo môže povedať každý hudobník, ktorý sa cíti jedinečný. V prípade našej skupiny to netvrdíme iba my, ale hovoria to aj iní.“
