Naša čitateľka, ktorá žije sama, sa nevie rozhodnúť: Má ísť na sviatky k vydatej sestre, s ktorou sa majú rady, ale mať pritom nepríjemný pocit, že švagra jej prítomnosť obťažuje, alebo stráviť Vianoce sama, hoci už teraz vie, že jej bude smutno?
Ako vyriešiť tento problém? Mala by Vianoce tráviť spolu aj širšia rodina, alebo sú to sviatky, keď sa konečne môžu venovať manželia len sebe navzájom a hlavne svojim deťom? Je pre vás návšteva dospelých osamelých súrodencov či rodičov príťažou? A ak ste tiež „single“, máte nejaký recept, ako prežiť sviatky bez „depky“?
O týchto otázkach diskutovali tento týždeň naši internetoví čitatelia. Tu sú niektoré z ich názorov:
Čo tak zobrať si domov opustené deti? Alebo ísť do nemocnice či domova dôchodcov? Úžitok z toho bude na oboch stranách. Vianoce nie sú o tom, že nechcem byť sám, sama, ale o tom, čo môžem spraviť pre druhých, aby sa necítili sami.
Je to veľká chyba, že Vianoce sa v poslednom období zúžili len na darčeky. Vianoce nie sú o darčekoch, Vianoce sú o vzťahoch, o spoločenstve ľudí, o schopnosti myslieť na niekoho celý rok a pripraviť mu malé prekvapenie, z ktorého je jasné, že sme na neho mysleli dlhý čas a pričinením umu a rúk sme vytvorili malý darček. Ja som slovo „depka“ nikdy nepoznala, lebo mám otvorené oči a hľadám ľudí, ktorí sú šťastní aj za pochvalu alebo prehodené slovo aj s úplne neznámym človekom. Návštevy rodín na Vianoce by mali byť úplnou samozrejmosťou, podľa zásady hosť do domu – Boh do domu.
Pripadá mi úplne prirodzené tráviť Vianoce so širšou rodinou. U nás to bolo odjakživa tak, že sme trávili (aj trávime) sviatky spolu so starými rodičmi. Neviem si predstaviť, že by sme ich len tak trebárs tento rok nechali osamote. Je dosť smutné, keď deti zabudnú na svojich rodičov a nechajú ich na Štedrý večer samých. Veď práve Vianoce by mali byť obdobím, ktoré ľudí zbližuje.
Keď si mám vybrať, či strávim Vianoce v pokoji, láske so svojimi deťmi a manželom, alebo aj s rodičmi, ktorí mi agresívne vnucujú svoje postoje a svetonázor a tvária sa pritom, že mi chcú len to najlepšie, je jasné, že volím len svojich najbližších a pokoj. Ale bohužiaľ, asi nie som výnimka – podľa toho, čo počujem od okolia. Mnohí tie Vianoce „silia“ a potom zistia, že tá správna atmosféra, vôňa a harmónia sa niekam vytratila.
Kde a s kým stráviť Vianoce, to nie je otázka samotných Vianoc, ale vzťahov ako takých. Rozdiel je len v tom, že Vianoce človek intenzívnejšie prežíva. Či už samotu, alebo blízkosť ľudí. To, že čitateľka má problém so švagrom, určite nebude len na Vianoce, ale asi po celý rok. Poradil by som jej, že ak sa s nimi necíti príjemne, nech tam nejde. To však neznamená, že musí byť sama, podobne osamelých ľudí je dosť. Počas roka, ak je to možné, si môžu dať vzťahy do poriadku, aby tam bola na ďalšie Vianoce vítaná.
Aj ja si myslím, že tráviť Vianoce v širšej rodine je úplne prirodzené. Na Štedrý večer by mala byť rodina podľa možnosti spolu. Ja som vždy trávil Vianoce aj so starými rodičmi. Čo sa týka čitateľky, podľa mňa ide hlavne o to, či jej sestra stojí o to, aby boli cez Vianoce spolu. Lebo ak áno, tak nech sa príliš netrápi nad názorom švagra. Samozrejme, treba sa snažiť vyjsť s ním v dobrom. Ten švagor by ju musel strašne nenávidieť, aby si želal, aby ostala cez Vianoce sama.
Na Štedrý večer som najradšej doma v kruhu svojej rodiny, rodičov navštevujeme až na druhý deň, ani ja nemám rada návštevy na Štedrý deň, nieto ešte večer. Moja babička so stále čulou mysľou, ktorá býva sama, tiež odmieta tráviť Vianoce mimo domova. Keďže sme veľká rodina, keby sme chceli každý každého navštíviť, to by sme zo sviatkov pokoja urobili štvanicu. Radšej doma oddychujem, po celoročnom kolotoči mám čo doháňať. Navštívime rodičov, osamelú babičku, u nich postretáme súrodencov a ich potomstvo. Všetko s mierou.
