Ako pavúk (Along Came A Spider) * USA 2001 * 103 minút * Réžia: Lee Tamahori * Scenár: Marc Moss * Hrajú: Morgan Freeman, Monica Potterová, Michael Wincott, Penelope Ann Millerová, Michael Moriarty * Distribúcia: Tatrafilm
Po úspechu snímky Davida Finchera Sedem sa v Hollywoode zvýšil počet thrillerov o zločincoch, ktorí svoje konanie neberú len ako prostriedok na vylepšenie životného štandardu, ale predovšetkým ako poslanie, možnosť napraviť svet, hru či úsilie o vlastné zviditeľnenie. Tieto filmy podľa všetkého inšpirovali i režiséra Lee Tamahoriho, ktorý sa snímkou Ako pavúk rozhodol ponúknuť vlastné spracovanie témy „hravý zločinec verzus inteligentný detektív“.
Zo súkromnej školy vo Washingtone napriek dôkladnej ochrane unesie Gary Soneji dcéru istého amerického senátora. Ešte pred tým, ako FBI stihne začať vyšetrovanie, pozve únosca telefonátom do hry psychológa Alexa Crossa zaoberajúceho sa profilovaním masových vrahov. Ten sa spojí so šarmantnou agentkou Jezzie Flanaganovou a honba na zvráteného zločinca sa môže začať.
Scenár filmu vznikol podľa rovnomennej predlohy Jamesa Pattersona, autora románu, podľa ktorého v roku 1997 Gary Fleder natočil thriller Kiss The Girls. Tentoraz úlohu Alexa Crossa opäť dostal Morgan Freeman. Jeho stvárnenie postavy starnúceho psychológa je bezpochyby najväčším pozitívom filmu, no, žiaľ, asi jediným. Je to škoda, pretože z použitej látky bolo možné vyťažiť oveľa viac. Ak už nie trochu invenčnosti, tak aspoň nemalú dávku napätia.
Najväčším problémom nie je ani tak kopírovanie už nakrútených príbehov o únoscoch a masových vrahoch či oživovanie overených klišé. Tvorcovia v snahe zaujať a prekvapiť diváka zabudli na to, že jednotlivé zvraty v deji by mali ostať aspoň trochu uveriteľnými. Divákove zimomriavky tak nespôsobuje zvyšujúce sa napätie, ale spôsob, akým sa príbeh zamotáva do pavučiny vlastných absurdností. Počnúc neuveriteľným odhaľovaním dôkazov až po konanie jednotlivých postáv bez akejkoľvek motivácie.
Kongeniálny únosca sa dva roky prácne maskuje latexom za dobrosrdečného učiteľa, aby mohol zrealizovať svoj komplikovaný plán únosu, vyšetrovateľ dokáže na prvýkrát uhádnuť prístupové heslá a dostať sa do cudzích počítačov, mobilné telefóny bez problémov fungujú aj v metre. Detektív disponuje intuíciou hraničiacou s nadprirodzenosťou a zločinec je v podstate dobrák, ktorý sa chce predovšetkým hrať a dostať odpovede na otázky týkajúce sa jeho vlastnej psychiky.
Ako pavúk pôsobí dojmom, že tvorcovia poznali problematiku únoscov a masových vrahov len z amerických filmov, čo je z hľadiska logiky a zdravého rozumu skôr na škodu. Navyše akoby z výslednej verzie scenára vyškrtali väčšinu dôležitých pasáží, ktoré by príbeh, najmä jeho posledných dvadsať minút robili aspoň trochu uveriteľnými. Prvých šesťdesiat minút sa cítite ako v priemernom thrilleri, zvyšok ako v Disneylande. Ak vám absurdný humor, ktorý sa berie vážne, vyhovuje, možno sa celkom zabavíte.
JAROSLAV RIDZOŇ
(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)
