BRATISLAVA – Otázku trasy, po ktorej prišli Konštantín a Metod na Veľkú Moravu, donedávna rozoberali v akademických kruhoch. Predmetom verejnej diskusie sa stala v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa miestny odbor Matice slovenskej v Komárne rozhodol postaviť na verejnom priestranstve v meste sochu svätého Cyrila a Metoda ako pamiatku na to, že práve na mieste terajšieho Komárna vkročili na moravské územie. S tým nesúhlasilo komárňanské mestské zastupiteľstvo, ktoré navrhovalo sochu umiestniť do vojenského kostola.

Podľa historikov sa však v nijakom prípade nedá so stopercentnou spoľahlivosťou určiť, kadiaľ byzantská misia prišla. „Jednoznačný doklad nemáme. Vychádza sa z geografických reálií, dobových zvyklostí pri cestovaní, situácie, ktorá vtedy panovala,“ hovorí profesor Richard Marsina z Katedry humanistiky Trnavskej univerzity.

Konštantín a Metod s početným sprievodom zrejme vyrazili z Konštantínopolu. „Pomerne pravdepodobnou verziou je, že z Konštantínopolu cestovali loďou po Jadranskom mori až do Akvileje. Bolo to v tých časoch bezpečnejšie ako po súši cez Bulharsko, ktoré bolo s Byzanciou v konflikte,“ hovorí historik Ján Lukačka z Historického ústavu SAV. Cestu po súši však tiež nemožno úplne vylúčiť – popri Dunaji mohli využiť staré rímske cesty.

Na územie Veľkej Moravy sa mohli dostať cez viaceré dunajské brody. „Ak išli priamo do centra Moravy, do oblasti Mikulčíc, mohli prísť cez Burgenland Devínskou bránou hore popri Morave,“ hovorí Lukačka. Významné brody cez Dunaj boli tiež na mieste dnešnej Bratislavy a Komárna. Tento brod pravdepodobne použili, ak mierili do Nitry.

(mar)