Rastislav v snahe upevniť nezávislosť svojho kniežatstva, poslal v roku 861 poslov k byzantskému cisárovi Michalovi III. a žiadal ho o biskupa pre svoju krajinu. Michal namiesto biskupa vyslal Konštantína-Filozofa a jeho brata Metoda, ktorí už predtým pôsobili ako cisárski vyslanci. Na misiu sa dobre pripravili - z písmen malej gréckej abecedy Konštantín vytvoril nové písmo a do slovanského jazyka preložil Bibliu a bohoslužobné texty. Metod neskôr do slovanského jazyka preložil súdny zákonník a iné právnické spisy. Na Moravu bratia prišli v roku 863 a založili tu školu, v ktorej vyučovali svojich žiakov. Ich misia znamenala začiatok éry slovanského písomníctva. Ich pôsobenie hatil nepriateľský postoj kňazov z Franskej ríše, ktorí proti nim intrigovali u pápeža. Svoje pôsobenie obhájili a dosiahli, že pápež povolil liturgiu v staroslovienčine a ustanovil Metoda za arcibiskupa. Po Metodovej smrti Rastislavov nástupca knieža Svätopluk Metodových žiakov vyhnal. Tí odišli na územie dnešného Bulharska, kde vznikli významné centrá slovanskej kultúry a písomníctva.