Utiekla som od manžela, pretože sa neustále vracal domov opitý a bol násilnícky. Teraz som v azylovom dome, viem, že tu nemôžem zostať naveky. Vôbec však netuším, kam by som mala ísť, čo robiť. Z. K.
Mgr. HANA KONEČNÁ, psychologička Centra Nádej: „Mnoho žien, ktoré žijú v domácnostiach s násilným partnerom a rozhodli sa svoju situáciu riešiť, často premýšľajú o možnosti využitia služieb, ktoré ponúkajú krízové centrá, azylové domy či útulky pre ženy s deťmi. Ženy môžu využiť ambulantnú pomoc týchto stredísk, ale existujú situácie, v ktorých jediným riešením je odchod zo spoločnej domácnosti. Ženy s deťmi potom prichádzajú do krízových centier.
Mnohé sa pre odchod dlho rozhodujú a nie je ojedinelé, že prichádzajú v situáciách, keď im doslova ide o záchranu vlastného života. Často do poslednej chvíle veria, že sa snáď stane zázrak a bude dobre. Predstava, že by mali odísť z domácnosti do nového prostredia, je pre ne krokom do neznáma. Azylový dom či krízové centrum je pre obete domáceho násilia miestom, kde sa cítia bezpečne, kde môžu pokojne spávať.
Krízové centrá však nepredstavujú riešenie problémov, sú akousi prestupnou stanicou na ceste životom, miestom regenerácie síl. Centrá okrem strechy nad hlavou sprostredkujú ženám sociálno-právne poradenstvo, psychologické poradenstvo, pomôžu vybaviť náležitosti súvisiace s tým, že sa žena napríklad musela presťahovať do iného mesta, deti zmenili školu a podobne. Žena teda dostane pomocnú ruku, najväčší podiel na riešení situácie však musí mať ona.
Ženy si pobyt v krízových centrách vo väčšine prípadov platia.
V prvej fáze považujem za najdôležitejšie, aby žena nadobudla stratené sebavedomie a sebaúctu, aby nemala pocity viny za rozbitie rodiny, aby bola prijímaná s pochopením, a aby jej situácia nebola zľahčovaná. Nemenej dôležité je však riešenie praktických vecí, ktoré súvisia s podávaním trestných oznámení na polícii či podaním najrôznejších návrhov na súd.
Pobyt v krízovom centre nie je pobytom navždy, žena takmer od svojho príchodu musí premýšľať nad tým, kam pôjde ďalej. Treba mobilizovať všetky možné zdroje, hľadať pomoc u príbuzných, priateľov, obracať sa na sociálne oddelenia a sociálne ubytovne, niekedy pomôžu úplne cudzí ľudia, prípadne viaceré ženy začnú bývať spolu, alebo sa vyriešia majetkové spory a ženy sa môžu nasťahovať do pôvodného bytu či domu. Nikdy v tomto období však nie je sama.
Aby nemuselo dochádzať k vyslovene krízovým situáciám, odporúčam ženám, ktoré zažívajú domáce násilie, aby čo najskôr vyhľadali pomoc odborníka (napríklad naše centrum, na čísle 02/ 6224 9914). Čím skôr vyhľadajú pomoc, tým menšie budú následky.
