V dnešnej rodine sa už pomaly začínajú deliť medzi muža a ženu aj domáce práce.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Zjednodušene povedané - mestá, fabriky a vzdelanie. Na rodinnom hospodárstve bola ženská práca rovnako dôležitá ako mužská, ženy mali na starosti domáce práce, šitie, pradenie, tkanie, starali sa o záhradu, dobytok, hydinu. Zmenu prinieslo sťahovanie sa do miest, muži získali platenú prácu, ženy zostávali izolované doma a vnímali rozdiel medzi neplatenou domácou prácou a zamestnaním. Uvedomovali si to aj preto, že sa im dostávalo viac vzdelania, hoci to malo slúžiť skôr na to, aby vychovali uvedomelé a vzorné deti.
„Na výchovu veľkých ľudí je nevyhnutne potrebná matka veľkého ducha,“ horlil Ľudovít Štúr. Do Československa prenikalo ženské hnutie. Počas prvej svetovej vojny sa ženy dostávali do fabrík, začínali zarábať vlastné peniaze. A domov sa už nechceli vrátiť. „Keď muž prichádza domov z práce, nevíta ho teplo domácnosti, milý úsmev ženy. Čo ho má lákať domov? Nedivme sa potom, že kaviarne a hostince sú plné mužov,“ písala v tridsiatych rokoch novinárka v ženskom časopise.
Ženy mali zamestnanie aj rodinu. Jediné, čo im prekážalo, boli domáce povinnosti, známa „druhá zmena“ v domácnosti.
Ako si predstavovali ženy koncom 40. a začiatkom 50. rokov domácnosť roku 2000?
V časopise Naša žena a Slovenka odpovedali v ankete takto: práca v domácnosti nebude existovať, potrava bude donášaná priamo do domu, pri stolovaní sa budú používať lepenkové taniere, ktoré sa po použití spália, namiesto vysávača bude existovať škatuľka, ktorá vtiahne prach pomocou elektrostatického poľa, práčka bude pracovať na princípe ultrazvuku, o deti zamestnaných rodičov sa budú starať diplomované sestry v jasliach a ústavoch, ak bude predsa žena v takejto domácnosti unavená, použije sprchu „modrého svetla“, ktorá ju upokojí.
(haj)
