BRATISLAVA - Hrubá zahraničná zadlženosť Slovenska bude v nasledujúcich piatich rokoch stúpať. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska by na konci tohto roku mala byť medziročne vyššia o 300 miliónov dolárov a dosiahne 11,1 miliardy dolárov (približne 555 miliárd dolárov).
Podstatný podiel na náraste hrubého zahraničného dlhu by mali mať podniky, ktoré budú zvýšený dovoz financovať najmä zo zahraničných úverov. Naopak, predikcia centrálnej banky hovorí, že zahraničný dlh vlády do konca roka klesne z 2,6 na 2,5 miliardy dolárov. Budúci rok ovplyvnia vývoj zadlženosti vlády najmä privatizačné príjmy. NBS predpokladá, že tieto peniaze bude môcť vláda využiť na umorovanie dlhu. Ak k tomu vláda skutočne pristúpi, jednorazové peniaze sa rýchlo vyčerpajú. „Privatizačné príjmy vlády z predchádzajúcich rokov nebudú postačovať na splatenie veľkých záväzkov z emisií eurodlhopisov v rokoch 2003 a 2004.
Pozitívny vývoj očakáva NBS vo výške dlhovej služby. Kým vlani dosiahla 2,4 miliardy dolárov, tento rok by to malo byť len 1,7 miliardy. Spomínané eurobondové emisie splatné v rokoch 2003 a 2004 však opäť vyvolajú vyššiu potrebu splácania.
Centrálna banka v retrospektívnej časti svojej analýzy poukázala na nebezpečenstvá spojené s rýchlym rastom zadlženia počas Mečiarovej vlády. Na základe vývoja zaplatených úrokov a exportu konštatovala, že „po roku 1996 došlo k výraznému nárastu zaťaženia ekonomiky platbami úrokov za zahraničné úvery“.
Situácia sa zlepšila až v roku 2000 vďaka prílevu priamych zahraničných investícií, zníženiu nákladovosti zahraničných úverov a zlepšeniu obchodnej bilancie.
(jj)
