Páter Kruták s oštepom z Papuy Novej Guiney. FOTO - AUTORKA
„Poznám misionára, ktorý ovláda šesť až osem základných jazykov a takmer dvadsiatimi sa vie dohovoriť. Máloktorý duchovný misionár si vystačí iba s jedným cudzím jazykom. Popri angličtine je frekventovaná aj nemčina. Kto predtým študuje v Taliansku, musí zvládnuť aj taliančinu. Jazykom cirkvi sa v poslednom období stáva španielčina, ktorou hovorí pomerne veľa katolíkov vo svete,“ povedal Pavol Kruták zo Spoločnosti božieho slova v Nitre.
Ako ďalej dodal, spoločnosť sa sústreďuje najmä na prácu v Afrike a Ázii. Misionárom sa môže stať ten, kto je schopný ísť za hranice vlastného národa, štátu a kultúry. Okrem teologickej prípravy potrebuje aj odbornú. Voľakedy boli v kurze murári, tesári, ktorí v misii pomáhali stavať školy či kostoly, dnes sú požiadavky na učiteľov a počítačových odborníkov. „Doma dostávajú misionári aj základy z kultúry danej krajiny, no to najhlavnejšie sa musia naučiť v teréne. V zámorských krajinách na nich číhajú zdravotné i psychické nástrahy. Maláriou tam musí prejsť každý, tak ako v detstve osýpkami,“ hovorí páter.
„Na duchovnú misiu odchádza rehoľník spravidla na celý život. Načerpať skúsenosti iba na päť či šesť rokov chodia von ľudia určení na prácu doma. V súčasnosti pôsobí vo svete takmer tridsať slovenských misionárov,“ dodáva. Často musia vedieť prežiť vo vojnových oblastiach. Na dennom poriadku je vyčíňanie gangov v Papue Novej Gunei alebo únosy kolumbijských rebelov. Pre nepokoje pred dvomi rokmi v Angole a pred rokom a pol v Ghane bolo treba stiahnuť niekoľko misionárov. Najkritickejšia situácia bola vlani, keď v rukách kolumbijských únoscov skončil slovenský misionár Pavol Sochuľák, ktorému život visel na vlásku.
JANA BEŇOVÁ
