Skúsenosť ukazuje, že obavy členských krajín únie z lacnej pracovnej sily z Východu sú často prehnané. Tom Arbuthnott z Európskeho centra pre zahraničnú politiku pre BBC povedal, že v roku 1990 vydal Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov odhad, ktorý očakával migráciu až 25 miliónov obyvateľov strednej a východnej Európy na Západ. „V skutočnosti sa na Západ prisťahovalo 10-násobne menej ľudí.“
Skeptici a populisti vyvolávajú v únii strach, že lacná pracovná sila oberie tamojších ľudí o prácu. Najsilnejšie tento argument zaznieva v Nemecku, v ktorom skončilo 75 % imigrantov z kandidátskych krajín. Počuť ho aj v Rakúsku či v Taliansku.
Podobný strach vyvoláva aj predstava hromadnej imigrácie Rómov do štátov dnešnej únie. O to viac sa bude Brusel snažiť, aby pomohol novým členom zvládnuť rómsky problém u nich doma tak, aby Rómovia neutekali.
Obavy kandidátskych krajín tiež živia najmä populisti a nacionalisti. Ľudia majú strach, že „západniari“ vykúpia ich pôdu a nové členské štáty prídu o svoju suverenitu. Na obranu si vyrokovali prechodné obdobia, počas ktorých cudzinci nebudú môcť nakupovať u nich pôdu. Špekuláciám a fingovaným predajom cez tretie osoby to však nezabráni.
V únii sa vie, že prítomnosť cudzieho kapitálu má pozitívny vplyv. Príkladom môže byť Portugalsko, do ktorého po vstupe do Európskej únie prišla početná skupina prisťahovalcov z Holandska. Založili tam úspešné farmy na pestovanie kvetín a prebrali zaspatý a bezútešný portugalský vidiek k životu. (mik)
