EÚ: Summit o konci studenej vojny maria finančné spory

VARŠAVA 11. decembra (SITA/Reuters) - O rozšírení Európskej únie (EÚ) sa tento týždeň rozhodne v prívale bojov o kvóty na mlieko a financie, ktoré zatienia historický význam ambiciózneho plánu bloku na rozšírenie za hranicu bývalej železnej opony. Kodansk

ý summit mal zaceliť hlboké štrbiny, ktoré v Európe zanechala studená vojna v konflikte medzi komunizmom a kapitalizmom a odmeniť rozkvitajúci mier, stabilitu a demokraciu na pohrebisku totalitných režimov vo východnej Európe. Namiesto toho lomoz rokovaní na poslednú chvíľu hrozí sklamaním nových členov, ktorí majú pocit, že únia na ich členstve šetrí a ktorí by mohli degradovať význam novej európskej jednoty iba na kalkuláciu o finančných ziskoch a stratách.
Rokovania o peniazoch pre osem chudobnejších postkomunistických krajín a ostrovy Malta a Cyprus vždy zatieňovali celkový obraz, konštatujú diplomati, ktorí predpovedajú, že dohoda na summite sa nakoniec predsa len do soboty dosiahne. Avšak dôraz štátov európskej pätnástky na ekonomickú stránku rozšírenia, uprostred nízkeho entuziazmu západoeurópskej verejnosti zdráhajúcej sa prijať nových východoeurópskych členov, posilní východný euroskepticizmus, ktorý môže v budúcnosti z desiatich nováčikov po ich vstupe do únie v máji 2004 urobiť problémových partnerov.
Východoeurópskym politikom to tiež môže sťažiť úlohu pri presviedčaní voličov, aby v referende, ktoré budú v kandidátskych krajinách nasledovať budúci rok, podporili vstup svojich krajín do únie. "Ako EÚ, tak aj kandidátskym krajinám unikol historický rozmer tohto rozšírenia," povedal bývalý šéf poľskej diplomacie Bronislaw Geremek. "Potrebujeme dosiahnuť dobrú dohodu o financovaní, ale nemala by to byť iba diskusia o technických otázkach a medzi ekonómami," zdôraznil.
Zatiaľ čo západná Európa považuje rozšírenie únie ako odmenu za splnenie pravidiel klubu tradičných demokracií, východná Európa ho spája so znovuzískaním členstva v kultúrnom a politickom spoločenstve, ktoré jej bolo pod sovietskym vplyvom upierané.
Poliaci, Maďari, Slováci, obyvatelia pobaltských krajín a Česi sa opakovane odvolávajú na svoje paneurópske korene svojej kultúry a historických elít a lamentujú nad tým, že Západ ich stále považuje za cudzincov. Český prezident Václav Havel povedal, že nikdy ani nepomyslel na to, aby si kládol otázku, či je Európan alebo nie, pokiaľ sa ho na to niekto nespýtal. Ako poznamenal, snaha o udržiavanie rozdelenej Európy sa podobá viere, že v jednej polovici izby sa môže kúriť a v druhej nie.
Geremek si spomína na to, ako ho odmietali ako beznádejného romantika, keď sa v roku 1981 v Bruseli pýtal na "európsku perspektívu" Poľska, dva mesiace predtým, ako komunisti zaviedli v krajine stanné právo v snahe rozbiť nezávislé odborárske hnutie Solidarita.
Poľsko, najväčší z kandidátov na členstvo v EÚ, sa nikdy nevzdalo nádeje, že by Solidarita mohla mať podiel na zvrhnutí komunizmu v roku 1989, zjednotení Nemecka a výsledného rozvoja mieru a prosperity v celej Európe. "Poľsko občas pôsobilo dojmom, že chce získať zvláštne podmienky," povedal Janusz Reiter z varšavského centra pre medzinárodné záležitosti.
Dlhoroční pozorovatelia tvrdia, že EÚ bola vždy tým, čo Reiter nazýva "rovnováhou medzi egoizmom a solidaritou". Východoeurópania sú však šokovaní, že 75 miliónom únia ponúkla menšiu pomoc ako napríklad Španielsku, napriek tomu, že sú výrazne chudobnejší ako Madrid, keď v roku 1986 vstúpil do EÚ. Nariekajú, že nedostatok silnejšej podpory zo strany nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorého pozornosť od rozšírenia od septembrových volieb odvrátili domáce politické problémy.
Berlín je dlhoročný obhajcom rozšírenia únie, uvedomujúc si ekonomické výhody nového jednotného trhu pre východnú časť Nemecka a svoj historický dlh zapríčinený rozpútaním druhej svetovej vojny, ktorej nepriamym výsledkom bolo zaradenie východnej Európy pod komunistickú sféru vplyvu. Schröderove problémy s rozpočtom však spôsobili, že napokon hlasno protestoval proti zlepšeniu, čo kandidáti tvrdia je len 12,1-miliardový čistý zisk v prvých troch rokoch po vstupe. Peter Hintze, hovorca CDU, Schröderovho najväčšieho rivala, tvrdí, že Nemecko sa vzdalo šance spriateliť si nových členov - Litvy, Estónska, Lotyšska, Malty, Cypru, Poľska, Slovenska, Slovinska, Maďarska a Českej republiky.
Finálna dohoda v Kodani, kde sa podľa niektorých Schröder môže biť o slávu podporou kandidátmi žiadaných ústupkov, však určí, ako sa kandidáti budú správať, keď sa raz stanú členmi. "Naša frustrácia v Kodani by sa mohla stať základným aktom sklamania a euroskeptických postojov," povedal Geremek.

ph;kh

SME

EÚ: Summit o konci studenej vojny maria finančné spory

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Summit o konci studenej vojny maria finančné spory

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?