Recenzie počítačových hier bývajú často plné sťažností autorov, že príbeh tej-ktorej hry je neoriginálny, plytký alebo ukradnutý. Už od počiatku počítačovej zábavy sa skutočne scenár väčšiny hier točí okolo hrdinov, ktorí zachraňujú slobodu, svet, celý vesmír alebo ženu svojho srdca. Indy Jones zastavil plány nacistov, Duke Nukem odrazil mimozemskú inváziu, stíhače Rebelov porazili vojská Impéria alebo klasickí „hopsači“ Mario či Dizzy zachraňovali svoje priateľky zo spárov ich nepriateľov. Vybočujú z toho hry, ktoré nemajú jasného hlavného hrdinu ako napríklad akčné hry z prostredia špeciálnych vojenských jednotiek alebo športové simulácie, ale v ich prípade sa o dejovej línií ako takej dá hovoriť len ťažko.
Príbehom špecifickou skupinou hier zastúpených takmer vo všetkých žánroch sú hry z prostredia zločinu. Podobne ako v rôznych gangsterských filmoch popisujú osudy tých „dobrých“ zloduchov, ale často aj nekompromisných kriminálnikov. Dobrodružstvá oboch skupín však nemajú nič spoločné s námetom bežných hier a snaha postáv v hre je motivovaná čisto osobnými záujmami. Pomstou, túžbou po majetku, chorou mysľou a podobne. Násilie a zločin býva v takýchto hrách často zobrazované v ich skutočnej, neodľahčenej podobe, a preto väčšinu hier, ktoré budeme opisovať určite nedoporučujeme pre detské publikum. Kto však bežne necháva deti bez problémov sledovať filmy ako Pulp Fiction, môže tento článok vnímať aj ako malú pomôcku pre výber hier pod vianočný stromček (nasleduje diabolský úškrn autora).
Klasika?
Gangsteri sa v PC hrách vyskytujú, samozrejme, už dávno. Napríklad v roku 1988 vyšla zaujímavá King of Chicago, v ktorej ste sa stali konkurenciou pre slávny Caponeho gang. Ťažko by ste ju však získavali a archaická grafika už asi neosloví nikoho. Ani hra Crime Does Not Pay z roku 1991 asi súčasného hráča nechytí. Zaujímavejšia je už stratégia Pizza Tycoon z roku 1994, kde okrem budovania impéria pizzerií zároveň dozeráte na chod nelegálnej časti veci a vychádzate s mafiánskym pozadím obchodov. Venujme sa však radšej hrám, ktoré už môžu osloviť súčasné herné publikum.
Thief 1 a 2 (rok 1998 a 2000)
Obe časti hry Thief patria medzi najlepšie tituly v žánri akčných hier z vlastného pohľadu možno aj preto, že vlastne ani nie sú tak akčné. Ak ste totiž chceli v koži stredovekého zlodeja Garreta uspieť, museli ste sa stať neviditeľným. Akákoľvek priama konfrontácia so strážcami domov, ktoré ste vykrádali mohla dopadnúť smrteľne. Nútilo vás to neustále sa ukrývať v tme, strážcov likvidovať nepozorovane, či používať rôznorodé druhy zlodejského vybavenia. Jednotlivé úrovne boli veľmi dobre dizajnované, a tak sa hoci aj desaťminútové čakanie v prítmí na vhodnú príležitosť k presunu mohlo stať zdrojom skvelej atmosférickej zábavy. Veľké množstvo hráčov však práve toto odradilo a autorská firma Looking Glass skončila pre obchodný neúspech svoju činnosť. Thief 1 a 2 však môžeme pre ich originalitu a prepracovanosť iba doporučiť.
Kingpin (1999)
Svet je vraj plný elegantných zločincov s dobrou výchovou, ale ani jedného nenájdete v hre Kingpin. Svet Kingpinu je totiž tvorený špinavými americkými ulicami, ktoré sú plné obrovitánskych gangsterov, ktorí v každej vete aspoň trikrát musia použiť slovo „fuck“. V hre Kingpin nie je nijaké miesto pre pozitívne ľudské vlastnosti. Cez kaluže krvi množstva viac-menej rovnakých nepriateľov sa snažíte v tejto 3D strieľačke pomstiť najvyššiemu gangsterskému šéfovi za to, že vás nechal domlátiť takmer na smrť a zároveň zaujať jeho miesto. S klasickým arzenálom zbraní a najatými pomocníkmi postupujete v gangsterskej hierarchii stále vyššie, ale nečakajte nijaké veľké zmeny v hrateľnosti. Kingpin je totiž okrem vulgárnosti, krvavosti a „getovosti“ ešte aj veľmi repetívna a často prehnane ťažká hra. Dusivá šedivá atmosféra spolu s výborným sountrackom od kapely Cyber Hill však môže tých najdrsnejších chytiť za srdce. Teda ak nejaké majú.
Gangsters 1 a 2 (rok 1998 a 2001)
Strategické hry Gangsters mohli ašpirovať na najvyššie stupienky titulov s mafiánskou tematikou nebyť niekoľkých nešťastných rozhodnutí autorov. Samotná koncepcia hry, ktorá zahŕňa snahu o ovládnutie celého mesta prostredníctvom peňazí, teroru alebo obchodných machinácií je veľmi zaujímavá. Taktiež obdobie prohibície láka svojou neopakovateľnou atmosférou. Gangsters však troskotali na slabom technickom spracovaní (to platí najmä pre výrazne zaostalý druhý diel), príliš vysokých nárokoch na hráča hneď od začiatku a opakujúcich sa nudných pasážach. Fanúšik mafiánskej tematiky však môže toto všetko hre prepáčiť a určite si v nej nájde aj veľa zaujímavého.
Grand Theft Auto 1, 2 a 3 (rok 1997, 1999 a 2002)
Celá séria GTA je o jednom skvelom nápade. Nechá vás voľne sa hýbať veľkým mestom, v ktorom si môžete na uliciach robiť takmer čokoľvek. Ukradnúť alebo zničiť každé auto, zabiť hociktorého obyvateľa, zúčastniť sa naháňačky alebo prestrelky s políciou. Okrem voľnej zábavy plníte misie pre miestnych gangsterov alebo rôznorodé bočné úlohy. Tomu, kto GTA nepozná sa môže zdať množstvo násilia v hre samoúčelné, ale autori, našťastie, použili rozumný nadhľad a komixovosť. Tretí diel preniesol 2D pohľad na hru do plne vymodelovaného 3D mesta a zároveň krvavé hardvérové nároky. Stále sa však ide o chytľavú zábavu na veľmi dlhý čas, ktorá môže vážne poškodiť detské chovanie, ale normálny dospelý človek sa pri nej veľmi slušne odreaguje.
Hooligans (rok 2002)
Strategická hra Hooligans síce neobsahuje prakticky žiaden príbeh, zločinu je v nej toľko, že si svoje miesto v tomto zozname „zaslúži“. Pre svoju politickú nekorektnosť ju dokonca vo väčšine krajín ani nekúpite. Spracováva totiž námet výtržností extrémne násilných frakcií futbalových fanúšikov tzv. „hooligans“. Cieľom týchto výtržníkov nie je nič iné ako narobiť čo najviac škody fanúšikom konkurenčných mužstiev a poničiť všetko, čo v meste, kam sa dostanú, nájdu. Bandu svojich chuligánov vediete do pouličných bitiek alebo do zrážok s políciou a väčšinou to všetko končí hromadou zranených a mŕtvych v zdemolovaných uliciach. Autori však akosi zabudli dať hre čokoľvek okrem originálneho nápadu. Slabá grafika, hrozná umelá inteligencia a nepraktické ovládanie iba odsudzujú Hooligans na pobyt v zbierkach úchylných hier.
The Italian Job (rok 2002)
The Italian Job oplýva štýlom britského podsvetia už preto, že je inšpirovaná kultovým filmom z konca šesťdesiatych rokov, ktorý podobne ako filmy Guya Ritchieho zobrazuje mentalitu „ostrovných“ gangsterov. Zažijete automobilové naháňačky v uliciach Londýna a Turína inšpirované klasickou hrou Driver, ktorých cieľom je ukradnutie veľkého balíka peňazí z pod nosa mafie a polície. Hoci titul nedosahuje kvality tejto klasiky, obsahuje slušnú dávku humoru a arkádovej zábavy.
Mafia (rok 2002)
Dlho očakávaná česká hra Mafia rozkrútila novú vášeň herných vývojarov pre mafiánske a gangsterské tituly. Takmer vo všetkých ohľadoch ohromujúca hra zachytáva osudy talianskych mafiánov v meste Lost Heaven, ktoré je jasne inšpirované Chicagom z dôb prohibície. O tejto hre sa toho v poslednom období popísalo veľa a po celej Českej republike ste mohli vidieť billboardy propagujúce túto kvalitnú záležitosť. Pre tých, čo im toto všetko uniklo však máme malé pripomenutie. Stanete sa Tomym Angelom, ktorý sa súhrou okolností dostal do mafiánskej rodiny dona Salieryho. Od šoférskych služieb postupne prechádza k službám pištolníckym a prakticky celú hru tak potom lemuje množstvo mŕtvol nielen konkurenčných gangsterov, ale aj civilistov a policajtov. Autori však výpoveď o sicílskych mafiánskych postupoch v USA neobmedzili len na negatívne popisy a do príbehu začlenili aj priateľstvo, lásku a pomoc okoliu. Ako však aj samotný hlavný „hrdina“ v závere dodáva, jeho túžba prísť k majetku a úspechu tou ľahšou cestou mu bola osudná. Mafiánsky zákon „Omerta“ si nakoniec nájde aj jeho, pretože celú rodinu zradil v obrovskom súdnom procese. Okrem fascinujúceho filmového zobrazenia príbehu má Mafia aj množstvo ďalších výborných vlastností. Nevídanú 3D grafiku a animácie, dobový soundtrack a v neposlednom rade aj kvalitný anglický, ale najmä český dabing. Nakrútili ho hviezdy českého hereckého neba a dialógov sa cenzúra asi ani nedotkla. Mafia má aj svoje drobné chyby ako slabšiu umelú inteligenciu a zopár logických prehreškov, ale hranie tejto hry je skôr o celkovom pocite ako o technických detailoch.
MICHAL GARDIAN
