MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 10. decembra (SITA) - Protestné akcie slovenských poľnohospodárov proti rezortným podmienkam vstupu do EÚ opäť raz poukázali na fakt, že vstup do únie sa v SR všeobecne vníma len z hľadiska okamžitých parciálnych výhod. Agrárnici na čele s pred

sedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivanom Oravcom sú predovšetkým proti návrhu Európskej komisie poskytnúť kandidátom len 25 percent priamych dotácií, ktoré dostávajú poľnohospodári v súčasných členských krajinách. Poľnohospodári však interpretujú ponuku jednostranne a skreslene, pretože utilitaristicky vnímajú myšlienku integrácie len na základe jedného kritéria, ktoré by v žiadnom prípade nemalo byť úplne smerodajné. Vstup slovenských poľnohospodárov do únie treba, naopak, analyzovať z komplexného pohľadu na európsku Spoločnú poľnohospodársku politiku a systém jej fungovania. Píše Sme.
Slovensko sa na kodanskom summite EÚ pred záverom vyjednávaní bude usilovať vylepšiť svoju finančnú pozíciu. Čo ešte môžeme získať, pýta sa Pravda hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa. Ako uviedol, pôjde o vylepšenie situácie v priamych platbách poľnohospodárom, a to tak z hľadiska celkovej schémy prechodného obdobia, ako aj výšky štartovacej úrovne. Každý posun znamená aj lepšie finančné zabezpečenie. Druhou oblasťou sú priame finančné kompenzácie do rozpočtov nových členských krajín, a teda aj Slovenska. A napokon nielen Slovenská republika, ale aj ostatné štáty majú záujem na zvýšení kvót na celkovú produkciu mlieka. Od začiatku sme žiadali to, čo sa dalo vyjednať, pokračuje Figeľ. Na jednej strane sme mali jasnú líniu nevytvárať na Slovensku pomery, ktoré by viedli k zakladaniu iných podmienok, ako sú v EÚ. Na druhej strane sme si jasne stanovili oblasti, v ktorých sme mali svoje záujmy. Týkalo sa to rokovaní v oblasti voľného pohybu kapitálu, poskytovania služieb, daní, energetiky, poľnohospodárstva, životného prostredia a hospodárskej súťaže. Z časového hľadiska sme mali záujem uzavrieť rokovania do konca roka 2002 s cieľom vstúpiť do únie 1. januára 2004, dodal.
Boj o peniaze, ktorý sa zvádza do poslednej chvíle pred kodanským summitom, sa prejavil zrejme aj v posune termínu vstupu kandidátskych krajín do EÚ z pôvodne plánovaného 1. januára 2004 na 1. máj 2004. Ako vyplynulo z výpočtov EK, ktoré odovzdala členským krajinám ako základ na uzavretie prístupových rokovaní, EÚ tým ušetrí na nových členoch 940 miliónov eur. Uvádza Národná obroda. Tí budú síce platiť príspevky do spoločnej pokladnice až od mája, teda o osem mesiacov, avšak dostanú z Bruselu aj podstatne menej. EK navrhla znížiť o tretinu nielen „trhové“ agrárne výdavky - podporu zaručených cien a vývozné subvencie - ale aj priame podpory, ktorých vyplatenie za rok 2004 by sa malo udiať až v roku 2005.
Desať rokov uplynulo od okamihu, čo si Česi a Slováci založili vlastné štáty a vykročili oddelenými cestami. Vstupom do EÚ chcú teraz urobiť jeden významný krok opäť spoločne. O zánik Česko-Slovenska sa totiž tak či onak, viac-menej len rozhodnutím z titulu svojej moci, pričinili niektorí špičkoví politici ako Václav Klaus v Prahe a Vladimír Mečiar v Bratislave. Medzi občanmi oboch republík bolo vtedy nemálo takých, ktorým by pokračovanie federácie bolo bývalo milšie. V prvých rokoch po rozdelení sa zdalo, že Česká republika môže dosiahnuť integráciu do západných štruktúr oveľa rýchlejšie. To ukázal vstup do NATO v roku 1999. Medzitým však Slovensko všetko mohutne dobieha, ako to dokumentuje i najnovšia správa Európskej komisie o dosiahnutom pokroku. K tomu sa pridáva skutočnosť, že 75 percent občanov vstup do spoločenstva víta - kým v Českej republike je ich približne polovica. Oba štáty chcú k tejto otázke usporiadať na budúci rok referendum. Píšu Hospodárske noviny.

ll

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?