Caracas 10. decembra (TASR) - Stovky prívržencov venezuelského prezidenta Huga Cháveza v noci nadnes drancovali niektoré televízne stanice, ktoré podľa nich podporujú opozičný generálny štrajk.
Protest, v ktorom sa k pracovníkom ropného priemyslu pripojili aj zamestnanci plynárenského sektora a bankári, má za cieľ odstaviť niekdajšieho výsadkára Cháveza od moci. Generálny štrajk vstúpil už do druhého týždňa. Opozícia obviňuje prezidenta zo zneužitia moci, autoritatívneho vládnutia a nevydarenej hospodárskej politiky.
Provládni demonštranti skandovali: "Zavrite to!" a "Hovorte pravdu!" pred budovou televízie Globovision v metropole Caracas. Demonštranti mávali venezuelskými zástavami a niektorí sprejmi pokreslili steny stanice.
Protestujúci obkolesili aj ďalšie redakcie vysielačov v hlavnom meste, ako aj iných častiach krajiny a prenikli do objektu televíznej stanice v stredovenezuelskom Maracay. Pri drancovaní kancelárií televízie Globovision zničili nábytok a rozbili okná.
Televízne obrazovky sú hlavným bojiskom v zápase, ktorý presiahol hranice tried a politických táborov. Jednoznačne koordinované vystúpenie prezidentových zástancov pripomína spôsob, akým v apríli zaútočili na stanice počas prevratu, ktorým Chávez nakrátko prišiel o moc.
Generálny tajomník Organizácie amerických štátov (OAS) César Gaviria, ktorý je sprostredkovateľom rokovaní medzi venezuelskou vládou a opozíciou, odsúdil protesty proti médiám. Podľa jeho vyjadrenia sa tým ohrozuje sloboda tlače a prejavu. Minister vnútra Diosdado Cabello zas zhodnotil provládne protesty ako boj ľudí na uliciach za ústavu.
Počas pondelkových rokovaní vláda súhlasila s rokovaniami o časovom harmonograme prezidentských volieb. Vláda v Caracase sa zatiaľ k tejto správe nevyjadrila a nie je jasné, či Chávez zvažuje predčasné hlasovanie.
Štrajk paralyzoval národný ropný priemysel - piaty najväčší na svete, ktorý je zdrojom 70 percent príjmov krajiny z exportu. Zastavenie produkcie vystupňovalo tlak na Cháveza, aby ustúpil požiadavke opozície na vypísanie referenda o rezignácii jeho vlády.
Štyridsaťosemročný niekdajší vojak, ktorého zvolili za prezidenta v 1998 a znova potvrdili v úrade v roku 2000, trvá na tom, že ústava neumožňuje usporiadať takéto referendum až do uplynutia polovice funkčného obdobia - v jeho prípade je to august 2003.
