.Za sebou má detské hity ako Môj malý pes Bobi, na krku pubertu, v ktorej chlapci mutujú, pred sebou prázdniny a celý život. Milý mladý muž, veľmi komunikatívny, so zmyslom pre humor, s ktorým robiť rozhovor bolo príjemnejšie a ľahšie ako robiť ho s poniektorou "dospeláckou" hviezdou. Martin Madej.

Mal si osem rokov, keď si začal spolupracovať s Petrom Nagym. Bol to vtedy tvoj obľúbený spevák, alebo si ho bral len ako šancu?
Spieval som oveľa skôr, ale naozaj som mal osem, keď som išiel na konkurz na cédečko Peter Nagy a deti 2.
Vtedy bol pre teba Peter Nagy modlou?
Poznal som veci, ktoré robil dovtedy s deťmi - pesničky ako Mandarínka Darinka, ale že by som ho počúval, to sa nedá povedať. Nevnímal som ho ako speváka.
A teraz? Sleduješ len to, čo robí s deťmi, alebo aj jeho vlastné veci?
O tom nebudem hovoriť. Medzi nami je kamarátsky vzťah a nemienim hodnotiť jeho prácu. Petra Nagya mám rád takého aký je - celého.
Keď nepovieš, či počúvaš jeho, povedz, čo teda rád počúvaš?
Ja mám veľmi rád tvrdú hudbu, pri heavy metale dokážem aj zaspať, na druhej strane mám zasa rád aj Savage Garden a pod.
A z našich?
I.M.T. Smile a teraz ma kamaráti veľmi nakazili Ine kafe.
Dnes majú krst knihy, ktorá o nich vyšla, pôjdeš tam?
Rád by som, ale musím sa učiť. Mám angličtinu.
Aké si znamenie?
Lev.
Poznáš všeobecnú charakteristiku ľudí narodených v tomto znamení?
My sme zvláštna rodina. Môj krstný, babkin brat aj ja sme v rodine všetci Levy. To je veľká zábava, keď sa stretneme. Podľa toho, čo viem, Lev je hlavne lenivý, zväčša má na niečo talent a práve lenivosť ho brzdí rozvíjať ho. Ak sa však posnaží, je schopný uspieť. Je hlavne rád, keď môže byť na výslní.
Zapadáš do tejto charakteristiky?
Veľmi.
Hovoríš o rodine. Ako je to u rodičov s hudobným sluchom?
Obaja sú folkloristi. Mamka dokonca viedla súbor, v ňom som vyrastal od roka a pol.
Dnes si už folklór zatratil?
Mám k nemu vzťah doteraz, mám ho veľmi rád.
Takže ťa rodičia ovplyvnili?
Áno.
Hovoríš o nich ako o folkloristoch v minulom čase, čo robia "normálne"?
Mamka robí v reklamke a tatko robí na špedícii. Navyše, hrá aj v muzikáli Na skle maľované.
Akí sú k tebe rodičia? Chvália ťa, alebo sú kritickí?
Mamka mi vždy najprv vynadá, nie sproste, len ma kritizuje. Potom mi povie, že to tak nemyslela a že je to dobré, len sa jej niečo nepáčilo. Vždy však začne tým, čo sa jej nepáči. Tatko mi povie vždy na rovinu, čo si o čom myslí.
A bežne doma? Aké dostávaš tresty?
Tresty nedostávam. Niekedy sa povie - koniec telky, ale do siedmej aj tak nikto nie je doma. Myslím, že všetci spoluobčania v mojom veku ma pochopia, keď poviem, že radšej by som dostal bitku ako keď mám počúvať dvojhodinové prednášky. To ma dosť otravuje.
Za čo zväčša dôjde k prednáškam?
Teraz sa to stáva málokedy, mama už hovorieva: Je to tvoj život. Najviac sme sa však vedeli hádať na hlúpostiach. Niekomu je zima, chce aby sa viac kúrilo, druhému je teplo, chce aby sa menej kúrilo - ako všade. A potom sa vieme s mamou pohádať na tom, keď hneď určuje, z čoho som ochorel. Som alergik a ona hneď hľadá dôvody každej choroby. Podozrievam ju, že si vymýšľa dôvody aj diagnózy - raz to mám zo zimy, raz z tepla.
Čo domácnosť? Času je málo, vynášaš aj smeti?
Upratujem, umývam riady, vysávam a vynášam aj smeti. To všetko iba niekedy!
Tým, že si sa venoval hudbe, musel si niekedy v škole pristúpiť k individuálnemu štúdiu či diferenciálnym skúškam?
Nie, to sa mi zatiaľ nestalo. Stíham a myslím, že sa mi darí.
Čo tohtoročné vysvedčenie?
V pohode.
Už zamlada majú ľudia s umeleckými sklonmi problém s matikou a podobnými predmetmi. Ako si na tom ty?
Vo všeobecnosti viem zvládnuť aj veci, ktoré sú ťažké. Pri sústredení na ne mi však často uniknú detaily, a v tom robím chyby.
Čo ti robí najväčšie problémy, čo nemáš v škole rád?
Nedá sa povedať, že nemám rád, alebo že mi nejde, ale najťažšia je pre mňa nemčina, lebo sa jej treba venovať sústavne. Dosť zle píšem diktáty - sústredím sa na jedno a unikne mi druhé. Hlavne pri známkovaní, keď je už za jednu chybu dvojka. Chcel by som byť ministrom školstva...
Čomu sa rád venuješ mimo školy a mimo spievania?
Toho času mám málo, ale záľub veľa. Rád chodím na ryby, baví ma korčuľovanie, s tatkom sa chodíme potápať. Boli sme už aj v Egypte. Veľmi dobre lyžujem. A počítač - najradšej chatujem.
Ako teda vyzerajú prázdniny, kde ich tráviš najradšej?
Hoci mám radšej zimu ako leto, kvôli potápaniu chodím rád k moru. Chodím aj do táborov.
Si Bratislavčan, tu ti žijú aj starí rodičia? Chodievaš aj k nim?
Pravdaže. Z jednej strany ich mám tu v Lamači a chodím aj k druhým do Prešova.
Aký máš s nimi vzťah? Čo u nich robievaš?
V Prešove chodíme na záhradu, tam je stále čo robiť. Okopávame, zbierame, tam som získal aj vzťah k lesu. Robíme tam krásne túry, chodíme na kúpalisko.
Sú tam s tebou aj rodičia?
Nie, zvyčajne som tam sám. A u babky v Lamači mám aj uja, ten má psa a s ním chodíme von.
Ty nemáš psa?
Nie, na to by som nemal čas.
Ani si nemal túžbu ako deti mávajú, mať psíka?
Mal som veľkú túžbu mať psa. Môjmu kamarátovi však rodičia psa kúpili a nakoniec sa oňho nestíhal starať, nakoniec ho museli dať do útulku. Povedal som si, že keby sa to malo stať mne, radšej to nejdem pokúšať.
Vždy si pôsobil veľmi spontánne a komunikatívne, myslíš si o sebe že si na inej úrovni ako rovesníci?
Mamka vždy hovorí, že som schopný rozprávať sa s kýmkoľvek. A je to tak. Niekto má zábrany komunikovať so staršími, mladšími alebo telesne postihnutými. Ja mám strašný dar, že sa o všetkom dokážem baviť s hocikým, strašne rýchlo a ľahko viem meniť prostredie a "preradiť sa".
Čo tvoji rovesníci, spolužiaci? Berú ťa vážne, alebo pohŕdajú vecami, ktoré robíš?
Roky chodím do triedy s tými istými spolužiakmi a už si na mňa zvykli. Je pravda, že niekedy sa pozabudnem a začnem s nimi hovoriť iným jazykom, ale to len výnimočne.
A spolužiačky?
S tými z triedy teraz nemáme taký dobrý vzťah, asi si po tých rokoch aj lezieme na nervy a potrebujeme zmenu. Ale sú celkom fajn.
A čo dospeláci? Od detsva s nimi spolupracuješ. Berú ťa ako seberovného, alebo od teba vyžadujú profesionalitu a pritom ťa berú ako decko?
Myslím si, že občas sa pozabudnú a správajú sa ku mne ako k seberovnému. Zväčša sú však zdržanliví, čo mi povedať a čo nie. S dospelými však asi vychádzam lepšie ako s deťmi.
Cítiš sám na sebe, že si v puberte?
To je ťažké - hlavne sa mi mení hlas. S tanečníčkami zo súboru som sa dlho nevidel a keď som ich stretol, zistil som, že baba, čo bola odomňa o desať centimetrov vyššia, už nie je. Už som vyšší ja. A čo sa týka správania, to nestíham pozorovať.
Rodičia ti to však určite denne pripomenú...
Áno, vetami: "Puberta je strašná vec". A babka hovorí, že puberta je najhoršia choroba. Má to však jednu výhodu - keď poviem, že som veľký, tak som veľký, a keď poviem, že som malý, tak som malý.
Mení sa ti aj hlas - mutuješ. Čo budeš robiť v tomto období, ktoré nie je šťastné na spev?
V tých vyšších polohách to nie je dobré, v nižších to zvládam. Teraz sme boli na výlete, tak som sa vrátil naozaj s hrubším hlasom.
Prefajčený, čo?
(Smiech.) Nie, len sme na diskotéke s kamarátmi hulákali...
Tak čo ďalej?
Ja verím, že do polroka to bude okey. Teraz mi ani Peter nepíše, hľadáme niekoho, kto by mi napísal nejakú pesničku, aby som nahral niečo nové. Ja si trúfam.
Na akciách sa mamičky detských hviezd vybozkávajú. Vy ste tiež partia?
Keď sme s Petrom začínali, bola v tom aj rivalita. Teraz to už nepociťujem, všetci sú odomňa mladší, aj keď dosť skúsení. Všimol som si na Martinovi Rijakovi , že sa tiež snaží rozprávať tak ako ja, takže sa aj ovplyvňujme. Fandím mu, je to šikula, tak sa teším, že mám vňom detského nástupcu. Vychádzame spolu dobre.
A čo Miška Paštéková? Ona a ty ste boli a ste najznámejší.
To už je iná kategória. Keď som ju videl, neveril som vlastným očiam. Keď si spomeniem na Mandarínku Darinku... a teraz je to, bohužiaľ, veľká baba.
Čo cítiš, čo si myslíš, keď počuješ tie veci z detstva?
Predtým, ako som nahrával s Petrom, som robil aj folklórne veci. Teraz vychádza reedícia pre deti - Dínom - dánom a Kukulienka, kde si bola. Mal som päť rokov a tie veci počúvam s nostalgiou, že také výšky už nebudú. Zvláštny pocit - neviem, či mám plakať, alebo sa smiať, že sa to už nevráti.
A veci s Petrom?
Skôr si na nich všímam chyby, aké som urobil. A pri počúvaní svojej sólovej platne Martin Madej si uvedomujem, že tie pesničky už spievať nemôžem - piesne aj texty boli šité na ten vek.
V tvojom veku sa nosí, že sa všeličím pohŕda. Čo ty? Pohŕdaš niečím?
Nič také nepociťujem.
Čo by si túžil mať, čo sa ti nesplnilo a myslíš, že by si si zaslúžil?
Helikoptéru. (Smiech.) Nie, ale vyššie vreckové by som si zaslúžil. (Smiech.) (Od tejto chvíle sa k nám vrátila Martinova mama. Odpovede zrazu začali byť smerované aj k nej. - pozn. red.)
Ozaj, však ty si si na seba čo-to zarobil aj sám. Čo si z toho dopraješ?
Občas mi z toho mamka niečo dá. Sto korún.
Čo si za ne kupuješ?
V poslednom čase som dosť chodil do kina. Na cédečka väččinou vyžobrem od mamky alebo od tatina. A ták...
V telke čo pozerávaš?
Rosalindu nepozerám.
To som predpokladala.
Občas MTV, Priateľov, filmy ako Matrix poznám naspamäť.
V tvojom veku mávajú ešte mladí vzory. Chceš sa ty na niekoho podobať?
Keď som bol malý, tak som hovoril, že chcem byť ako Peter Nagy. Teraz nemám konkrétny vzor. Ako to vyjde, tak to vyjde.
Tvoja veková skupina je asi najviac ohrozená drogami. Teraz bolo mnoho káuz - hudobníci a tráva, aj tvrdšie drogy. Aký máš na to názor?
...že si človek vyberá svoj osud sám. Možno si chcú spríjemniť život a kazia si ho. To nie je moja vec, ale myslím si svoje.

Autor: Text: Kata Račková / Foto: Martin Vrabko