Pamätáte si ako, kedy a kde ste sa zoznámili so svojim švagrom?
Palko je odo mňa starší o štyri roky. Keď som ja bola prváčka na VŠMU, on už bol po škole. Ale spoznali sme sa... nejako spontánne - vtedy sa robilo viac než v súčasnosti. Zoznámila som sa s ním oveľa skôr ako so svojim manželom.
Prežili ste nejaký vzájomný rodinný konflikt?
Rozhodne nie. Nezabudnem však na náš spoločný zážitok z predstavenia v divadle Korzo, kde som hosťovala ešte ako študentka 1. ročníka na VŠMU. Dve hodiny pred premiérou bizarnej hry - Ach, ocko, otecko, mamička ťa zavesila do skrine a ja som z toho veľmi smutný - nás režisér Vladimír Strnisko vyzval, aby sme si preskúšali problematické scény. Ja som kľačala na posteli, opierala som sa o ruky a zo skrine vypadol mŕtvy otecko - Paľo Mikulík, zvalil sa na mňa a... zlomil mi ľavú ruku. (Mimochodom, som ľaváčka.) Bolesť som kvôli predpremiérovému vzrušeniu odignorovala. Po predstavení mi mamička povedala, že som bola na klaňačke naozaj veľmi dojatá, keď mi tak hrozne tiekli slzy...
Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Na Petrovej šesťdesiatke, ale stretávame sa často aj pracovne. Spolu hráme starších partnerov v úspešnej inscenácii Na konci hry na Malej scéne, kde Paľo stvárňuje hlavnú postavu otca rodiny.
Ako by ste charakterizovali váš vzťah? Je formálny alebo skôr priateľský?
Herci formálne vzťahy nemajú. Herci sa buď majú radi alebo nie. Myslím, že u nás je to celkom jasné.
Ako by ste charakterizovali vzťah vášho manžela so svojim bratom?
Keď som sa začala stretávať s Petrom, Palko nebýval doma. Mal už svoj partnerský vzťah, odsťahoval sa od rodičov a ja som ho takmer nestretávala. Bratov som poznala len pri práci. Peter režíroval a my dvaja sme hrali. Na "pľaci" bol ten vzťah vždy veľmi dobrý. Bohužiaľ, muselo sa stať Palkovi to, čo sa stalo, aby bratia zistili, ako sa potrebujú, ako sa majú radi.
Čo sa vám na švagrovi najviac páči?
Čo na ňom nekonečne obdivujem, je jeho neuveriteľne silná vôľa. Svojou húževnatosťou všetko prekonal, normálne sa zaradil do života. Možno aj vďaka svojej tvrdohlavosti a zaťatosti. Sám si vie nakúpiť, sám sa presúva po meste. Bratislavčania ho vidia každý deň v uliciach. Už ho majú ako mladšieho brata Schone Náciho.
Čo by ste mu vytkli?
Asi nič. Ba predsa - predtým, než sa mu to stalo, nedal si povedať. Všetci kolegovia mu hovorili - nerob toľko, viac sa šetri, dodržuj životosprávu, a on si z nás robil "vrtuľu".
Aký máte vzťah s deťmi svojho švagra?
Palko má už veľkých synov, stretávame sa málo. Najbližšie sa uvidíme na svadbe Palkovho mladšieho syna, ktorý už má tridsať rokov. Jeho starší syn má tridsaťpäť. Dávno majú vlastný život... Ale fascinuje ma, že sú jedna krvná skupina, jedna "fajta". Moja svokra - mamička Mikulíková - mala tak zvláštne zatočené malíčky na rukách. Rovnaké má môj muž, naša dcéra, Palko a jeden z jeho synov.
Pomáhate si navzájom?
Tešíme sa z každého Palkovho úspechu a on nás odmeňuje tým, že ich má stále viac.
Zuzana Kocúriková - herečka, ktorá nechýba vo väčšine úspešných inscenácií Činohry SND a stvárnila množstvo postáv svetovej drámy a literatúry v známych televíznych pondelkoch. Jej zjav ocenil ešte v šesťdesiatych rokoch francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet v kultovom filme Muž, ktorý luže, ale i iný - slovenský režisér - Peter Mikulík, ktorý sa stal jej manželom. Zuzana Kocúriková tak "vyženila" aj švagra - herca Pavla Mikulíka. V týchto predprázdninových dňoch pripravuje Peter Mikulík nové predstavenie, ktoré bude mať svoju slávnostnú premiéru v činohre SND až v septembri. Je to hra Zoltána Egressyho Portugália, v ktorej sa pod režisérovým vedením predstaví aj jeho manželka - Zuzana Kocúriková.
Pavol Mikulík
herec, švagor Zuzany Kocúrikovej
Pamätáte si ako, kedy a kde ste sa zoznámili so svojou švagrinou?
Ja som už ako skončený herec spolu s rovnako starými kolegami chodieval okukovať na prijímačky nové kočky - herečky, nové tváre... Tak možno vtedy.
Aký bol váš prvý dojem?
Excelentný.
Prežili ste nejaký vzájomný rodinný konflikt?
Raz sa nešťastnou zhodou okolností stalo, že som zlomil Zuzke na predstavení ruku. Ale to sme ešte neboli v príbuzenskom vzťahu.
Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Naposledy sme sa stretli pred pár dňami, pretože môj brat oslavoval svoje šesťdesiate narodeniny.
Ako by ste charakterizovali váš vzťah? Je formálny alebo skôr priateľský?
Máme sa radi.
Ako by ste svoju švagrinú charakterizovali?
Je úžasná.
Čo sa vám na vašej švagrinej páči najviac?
Húževnatosť, cieľavedomosť a šarm.
Aký máte vzťah so svojim bratom?
Pred mojou chorobou sme mali takpovediac kontakt "s odstupom", akoby vlažný. V skutočnosti sme si pri svojom návale práce nevedeli nájsť na seba čas. Dnes je to lepšie, máme vynikajúci vzťah. Opäť sme sa našli.
Ako by ste charakterizovali manželstvo vášho brata?
Nemôžem naň dopustiť. Od samého začiatku až podnes - veľmi dobré.
Čo by ste Zuzane vytkli?
Neexistuje nič také, čo by som jej mohol vytknúť.
Ste dobrý kuchár. Ktorú reštauráciu oceňujete?
Leberfinger. Vďaka Ľubovi Romanovi tu mám zabezpečené až doživotne grátis stolovanie. Je tu veľmi príjemné prostredie.
Aký máte vzťah so svojou neterou Katkou?
Výborný. Nedám na dcérku svojho brata dopustiť, rovnako ako na celú jeho rodinu.
Herec Pavol Mikulík sa po mozgovej porážke v roku 1993 postupne znovu dostáva do života. Učí sa rozprávať, cvičí, stretáva sa s ľuďmi a... pracuje. Vďaka svojej vytrvalosti a neúnavnej snahe zabojovať s chorobou sa opäť ocitol na divadelných doskách. Bratislavská Malá scéna už niekoľko mesiacov uvádza čiernu komédiu s názvom Na konci hry. Je plná zvratov, šokujúcich odhalení a trpkých priznaní. Napísal ju súčasný anglický autor Simon Gray a naštudoval hercov brat - režisér Peter Mikulík. Pavol Mikulík, ktorý je podobne ako hlavný hrdina hry po ťažkej chorobe pripútaný na invalidný vozík, tu stvárňuje so svojou švagrinou Zuzanou Kocúrikovou postaršiu partnerskú dvojicu. Nenechá si ujsť ani príležitosť pobudnúť medzi kolegami a tak ho návštevníci Trenčianskych Teplíc mohli v uplynulých dňoch vidieť aj na filmovom festivatele Artfilm, kde bol čestným hosťom.
Autor: Text: Tina Čorná Foto: Desana Dudášová
