EÚ: Omrvinky zo spoločného stola kandidátov nenasýtia

VARŠAVA 9. decembra (SITA/Reuters) - Kandidáti na členstvo v Európskej únii (EÚ) sa možno spoliehajú na priateľskú predvianočnú atmosféru. Veria, že sa im podarí obmäkčiť členské štáty európskej pätnástky a koncom týždňa na kodanskom summite dostanú veľ

korysejšiu ponuku vstupných podmienok. Ale aj keby kampaň vedená najväčšou z desiatich kandidátskych krajín Poľskom presvedčila bohaté západné krajiny, aby utrúsili miliardu alebo dve miliardy eur navyše, aj tak to bude žalostne málo pri pohľade na hrozivé rozpočtové deficity budúcich členov. Vlády vo Varšave, Prahe a Budapešti vzbudili vo verejnosti nádeje, že pre kľúčové prvé tri roky po vstupe do únie získajú z Bruselu ďalšie peniaze.
Ekonómovia však varujú, že tieto sumy môžu byť len symbolické v porovnaní s úlohou, ktorá kandidátske krajiny čaká v budúcich niekoľkých rokoch - reformovať márnotratné výdavky a neefektívny daňový systém. Budúci členovia EÚ nemajú na výber, ak sa chcú niekedy koncom dekády pripojiť k eurozóne a zaviesť spoločnú menu euro.
"Je prirodzené, že sa kandidátske krajiny snažia u EÚ vydobyť finančné ústupky. Čím viac peňazí získajú, tým ľahšie sa im budú plniť rozpočtové plány," povedal Wike Groenenberg z londýnskej Citigroup. "Myslím si však, že zvládnuť rozpočtové deficity pre ne bude veľmi ťažké."
Kandidátom sa zrejme v rokovaniach podarí dosiahnuť hlavný cieľ, aby si v prvom roku po vstupe do EÚ celkovo nepohoršili. Z fiškálneho hľadiska ale v príprave na členstvo v bohatom západnom klube pokročili len pramálo. Zatiaľ čo príspevky do Bruselu budú platiť priamo z vlastných rozpočtov, poľnohospodárske a regionálne dotácie a peniaze z ďalších fondov pôjdu naopak priamo roľníkom a na konkrétne miesta určenia. Vlády musia tiež nájsť prostriedky, ako "dofinancovať" vlastný diel príspevku na rozvojové projekty EÚ. Ušetriť na to budú musieť v iných rozpočtových kapitolách.
Vzhľadom k množstvu byrokratických prekážok navyše hrozí, že sa novým členským krajinám nepodarí plne vyčerpať všetkých 25 miliárd eur finančnej pomoci, ktorú majú vyčlenenú pre obdobie rokov 2004 až 2006.
Poľsko chce do roku 2005 zraziť rozpočtový deficit pod limit eurozóny na úrovni troch percent HDP. Už dva roky po tom by sa rado stalo členom menovej únie. Minister financií ľavicovej vlády Grzegorz Kolodko však zatiaľ nepovedal, ako chce tento cieľ dosiahnuť. Teda až na vyjadrenie, že sa musia obmedziť mandatórne výdavky.
Z terajších 68 percent rozpočtu na rok 2003 chce Kolodko mandatórne výdavky znížiť k 60 percentám. Súčasne odhaduje, že náklady spojené s členstvom v EÚ dosiahnu šesť až sedem percent vládnych výnosov. V budúcom roku čaká krajinu referendum o vstupe do EÚ a v roku 2005 parlamentné voľby - vláda preto musí postupovať s fiškálnou reformou nevyhnutnou pre zavedenie eura veľmi obozretne. "Bude pre ne veľmi ťažké vstúpiť do eurozóny tak skoro, ako by si priali. Náprava fiškálnej pozície im dá ešte veľa práce," povedal Stefano Chiarlone z talianskej UBM.
Český rozpočtový deficit sa v tomto roku vyšplhá k šiestim percentám HDP. S nereformovaným penzijným systémom, pod ktorým sa štátna pokladnica ťažko prehýba, tak vláda zvolila radšej menej ambiciózny prístup. Kabinet pôvodne plánoval zavedenie eura až koncom desaťročia, ale minister financií Bohuslav Sobotka naposledy zverejnil odvážnejší plán zraziť v roku 2006 schodok na 3,7 percenta HDP.
Bude to na euro stačiť? Nie, usudzuje Barbara Böttcherová z Deutsche Bank vo Frankfurte. "Nepredpokladám, že by sa kritériá pre vstup do eurozóny nejakým spôsobom zmiernili, zo strany EÚ ani Európskej centrálnej banky," povedala. "Kandidáti ten problém vyriešia jedine tak, že si vyhradia o niečo viac času na rekonštrukciu svojich ekonomík."
S českým premiérom Vladimírom Špidlom, ktorý sa rád riadi pravidlom "zdaňuj a utrácaj", a väčšinou jediného kresla v Poslaneckej snemovne však môže vláda s prípadným úsporným programom ľahko naraziť skôr, než ju vôbec rozbehne.
Maďari zápasia s najväčším nárastom rozpočtových schodkov zo všetkých stredoeurópskych ekonomík. V budúcom roku však chcú schodok obmedziť na 4,5 percenta HDP a už v roku 2004 by sa radi dostali na trojpercentný limit EÚ. "Je veľmi nepravdepodobné, že sa im to podarí. Jednak kvôli dlhodobým efektom (zvýšenie miezd vo verejnom sektore), ale tiež preto, že ekonomika bude rásť pomalšie, než sa v rozpočte predpokladá," dodal Chiarlone z UMB.
Ekonómovia sa viac-menej zhodujú, že fiškálne prekážky nemôžu zásadnejšie ohroziť pokračujúcu "konvergenciu", pri ktorej sa úrokové výnosy v kandidátskych krajinách postupne približujú na úroveň eurozóny. Finančné trhy usudzujú, že aj noví členovia EÚ sa do menovej únie nakoniec predsa len dostanú.
"Dekonvergencie sa neobávame; nárast rozpočtových deficit (kandidátskych krajín) sa obišiel bez závažnejších dôsledkov," povedala Barbara Böttcherová z Deutsche Bank. "Ale aj keď budeme zhovievaví, môžeme čakať vstup týchto krajín do eurozóny najskôr v roku 2007."

ph

SME

EÚ: Omrvinky zo spoločného stola kandidátov nenasýtia

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Omrvinky zo spoločného stola kandidátov nenasýtia

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?