ANALÝZA: SR je prakticky v cieli maratónu rokovaní o vstupe do EÚ

BRUSEL 9. decembra (SITA) - Slovensko je už prakticky v cieli maratónu rokovaní o podmienkach vstupu do Európskej únie. Pred piatimi rokmi by asi málokto veril, že ho raz európske predsedníctvo zaradí medzi kandidátov, ktorí sú už niekoľko dní pred rozhod

ujúcim summitom pripravení pristúpiť na definitívnu dohodu o podmienkach členstva. Aj keď to možno do kodanského summitu nijaký oficiálny predstaviteľ z Bratislavy z taktických dôvodov neprizná, Slovensko si spolu s ďalšími šiestimi kandidátskymi krajinami už vyjednalo, čo potrebovalo, respektíve čo si za daných okolností mohlo dovoliť. Dnes je prakticky pripravené akceptovať podmienky členstva predložené dánskym predsedníctvom únie s tým, že prípadné zlepšenia dosiahnuté na piatkovom summite v Kodani inými kandidátmi budú platiť aj Slovensko, či už ide o získanie finančných kompenzácií na druhý alebo tretí rok po vstupe alebo o zvýšenie priamych platieb.
Česká republika, Slovinsko, Poľsko a Malta naliehajú ešte ďalej na zlepšení svojej finančnej situácie po získaní členstva, pričom poslední dvaja menovaní musia s úniou vyriešiť aj viacero bilaterálnych problémov. To, že Slovensko už takéto úlohy nemá, je najmä zásluha vyjednávačov, ktorí pred nástojením na nereálnych požiadavkách uprednostnili racionálny prístup. Zo zaostávajúceho kandidáta sa Slovensko postupne prebojovalo do čela, pretože si plnilo všetky domáce úlohy a dokázalo o tom presvedčiť aj v Bruseli.
Už menej svoje výsledky predali vyjednávači doma, keď ich mnohí často obviňovali aj z pasivity. Hoci naozaj nemožno o Slovensku povedať, že vždy prichádzalo s veľkými nápadmi oproti jeho maďarským alebo českým susedom, slovenská taktika sa nakoniec ukázala správna. Prakticky v žiadnej oblasti nedostalo Slovensko od únie menej ako tí, ktorí neváhali buchnúť aj do stola, aby dosiahli svoj cieľ. Napriek tomu, že je dnes Slovensko považované za kandidáta pripraveného pristúpiť na finančnú ponuku dánskeho predsedníctva únie, neznamená to, že sa vzdalo akejkoľvek možnosti vyjednať si v úplnom finále niečo navyše.
Hoci to v Bruseli nedáva tak demonštratívne najavo tak, ako Česká republika alebo Poľsko, takisto by privítalo zvýšenie celkových príjmov, či už v podobe zvýšenej úrovne priamych platieb pre poľnohospodárov alebo získania dodatočných hotových peňazí aj na druhý a tretí rok po vstupe. Nevzdáva sa úplne ani požiadavky dosiahnuť vyššiu kvótu na mlieko. Existujúci priestor chce jednoducho využiť naplno.
Svojim postupom už Slovensko dosiahlo, že ak by sa rokovania skončili dnes a už nijaká z kandidátskych krajín by nedostala nič viac ako jej doteraz dánske predsedníctvo sľúbilo, nemá so záverečnou dohodou nijaký problém. V prepočte na hlavu sa so získanými peniazmi radí Slovensko do stredu kandidátskych krajín, čomu zodpovedá aj jeho ekonomická sila. Únia totiž funguje na princípe solidarity a tak najslabší dostávajú najviac a najsilnejší najmenej.
Slovensko si oproti predchádzajúcej dánskej ponuke vybojovalo jedno z najväčších zlepšení. Získalo dodatočné zdroje na rozvoj vidieka a na odstavenie dvoch starších blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Dostalo aj prostriedky na prispôsobenie slovensko-ukrajinskej hranice takzvaným schengenským kritériám. Pred niekoľkými dňami prilepšili Dáni ponuku o ďalšie milióny a zvýšili aj kvótu na izoglukózu čo umožní naplno rozvinúť výrobu tohto moderného sladidla. Slovenskí vyjednávači sa tak paradoxne dostali do nevďačnej úlohy, keď na rozdiel od svojich kolegov sa už nemajú prečo vyhrážať odchodom z rokovaní.
Aj keď Česko, Slovinsko a najmä Poľsko a Malta bojujú otvorene ďalej, je jasné, že to nie sú oni, kto dánskemu predsedníctvu robí niekoľko dní pred kodanským summitom najväčšie problémy. Hoci dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen varuje kandidátske krajiny pred oneskorením rozšírenia, ak budú trvať na ďalšom zvýšení finančnej ponuky, je si vedomý, že problém spočíva inde. Všetky kandidátske krajiny totiž na záverečnú dohodu v Kodani určite pristúpia, najmä ak sa navzájom ustrážia a nikto z nich nedostane už nič navyše. Kameňom úrazu sú členské štáty únie. Tie stále nedali súhlas vylepšenej dánskej ponuke a mnohé z nich ju považujú za príliš veľkorysú. Dánske predsedníctvo totiž o takmer dve miliardy eur prekročilo mandát, ktorý pred vyše mesiacom dostalo od šéfov štátov a vlád z Bruselu. Práve preto Anders Fogh Rasmussen opakovane kandidátom zdôrazňuje, aby nežiadali viac a nástojí na tom, že jeho ponuka je obojstranne výhodná.
O tom, že väčší problém vidí na strane členov únie svedčí fakt, že osobne navštívil hlavné mestá každého členského štátu, ale ani jednu kandidátsku krajinu. Napriek tomu, že dánska ponuka má podľa premiéra Rasmussena aj širokú podporu členských štátov, nemecko-francúzske kormidlo únie by uprednostnilo jazdu za menšie peniaze. Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder čeliaci zhoršovaniu deficitov verejných financií vo svojich krajinách považujú za smerodajnú dohodu z Bruselu. Akoby zabúdali na to, že únia schválila rozpočet na rozšírenie už pred vyše troma rokmi v Berlíne. Tento rozpočet o štyri miliardy eur presahuje bruselskú dohodu a o dve miliardy aj vylepšenú dánsku ponuku. Pripomenul im to aj európsky komisár Günter Verheugen, podľa ktorého bude v Kodani kandidátom veľmi ťažko tvrdiť, že peňazí už niet, ak zamávajú nikým nezrušenou berlínskou dohodou.
Pretrvávajúce vnútorné napätie vnútri únie by mohlo napovedať veľa o tom, aké ťažké budú ešte rokovania v Kodani, ale môže tiež svedčiť aj o veľkom taktizovaní najväčších európskych hráčov. Doterajší opakovaný nesúhlas s dánskou ponukou vôbec neznamená, že Nemecko na svojom postoji zotrvá aj v Kodani. Svedčí skôr o jeho neochote siahať hlbšie do vrecka už teraz, keď by to nikto osobitne neocenil. Práve preto by sa konečná dohoda o finančných podmienkach vstupu desiatich nových krajín do Európskej únie mohla nakoniec v Kodani dosiahnuť pomerne hladko. Ak teraz Nemci krotia dánske predsedníctvo, aby nepristúpilo na ďalšie požiadavky uchádzačov, tak je to možno preto, aby rozhodujúci ústupok mohol na summite ohlásiť sám nemecký kancelár, ktorého štátu od začiatku záležalo na rozšírení najviac a do ktorého veľký poľský sused vkladal vždy najväčšie nádeje.
Ak budú štáty Visegrádskej štvorky nástojiť na čo najväčšom využití existujúcej rezervy, súboj s kancelárom Schröderom by prehrať isto nemali. Konečná dohoda by potom každému z 15 členských a 10 kandidátskych krajín mala umožniť vrátiť sa domov nielen bez straty, ale aj s možnosťou označiť výsledok pred verejnosťou za veľké víťazstvo. Konečná dohoda by totiž mala aspoň čiastočne zlepšiť finančnú situáciu kandidátov a zároveň by mala členským štátom umožniť, aby nemuseli siahnuť až na úplné dno berlínskej rezervy.
Uzavretím rokovaní sa nič nekončí, ak nerátame obrovskú prácu vyjednávačov. Nielenže bude Slovensko musieť pokračovať vo svojej príprave na členstvo, ale v niektorých oblastiach ju bude musieť poriadne urýchliť. Väčšinu finančných prostriedkov, ktoré preň únia vyčlení, netvoria totiž hotové peniaze, ale zálohy a platby na realizáciu kvalitných projektov v oblasti infraštruktúry, životného prostredia a poľnohospodárstva. Vláda sa musí postarať o to, aby zo 60 miliárd korún určených pre Slovensko počas prvých troch rokov členstva nezostala v Bruseli ani koruna a nemusela sa doň ani vrátiť. Povinnosťou vlády bude dohliadnuť na medzirezortnú koordináciu, dobudovanie regionálnych štruktúr a najmä na kvalitnú prípravu projektov.
V opačnom prípade zlepšovanie situácie, ktoré si Slováci od vstupu do únie sľubujú, zostane iba na papieri. Z neho totiž vyplýva, že Slovensko by malo z rozpočtu únie za prvé tri roky členstva dostať možno až o 900 miliónov eur viac ako doň v podobe paušálnych príspevkov zaplatí. Členstvo v únii nie je však iba o peniazoch, aj keď posledné týždne rokovaní takýto dojem určite vyvolali. Po získaní pozvánky na vstup do NATO dosiahne Slovensko úspešným uzavretím rokovaní o podmienkach členstva v únii ďalší integračný cieľ. Nadišiel čas, aby sa zamyslelo nad tým, kam sa v rozšírenej únii zaradí a aké jej ďalšie smerovanie bude presadzovať.

ha;ll

SME

ANALÝZA: SR je prakticky v cieli maratónu rokovaní o vstupe do EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

ANALÝZA: SR je prakticky v cieli maratónu rokovaní o vstupe do EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?