Sedela v cukrárni - na letnej terase, mala pred sebou kávu a na tanieriku nedojedený zákusok. „Bola osamelá a krásna,“ neskôr sa o nej vyjadril 44-ročný muž, ktorý sa s ňou zoznámil v to popoludnie na kaviarenskej terase. „Smiem si prisadnúť?“ opýtal sa muž. Dali sa do reči, Milan D. sa mladej dievčine zdôveril, že s manželkou im to veľmi nejde, žijú síce spolu, navonok sa tvária ako šťastné a harmonické manželstvo.
Oľga chvíľami počúvala neznámeho, chvíľami myslela na svoje problémy. Najmä na spolužiaka Karola. O mužovi, ktorý jej rozprával o sebe a svojej manželke, sa nedalo povedať, že by to nebol fešák, a po dvoch hodinách, keď kávu už mala celkom studenú, sa šli prejsť. „Vidíš tamtú budovu? Tam pracujem, mám kľúče, môžeme tam na chvíľu zájsť. O takomto čase tam už nik nie je, nik nás nebude vyrušovať.“
Keď už boli nasýtení láskou a atmosférou júnového podvečera, poprosila ho, aby si ľahol na brucho, lebo ho chce ešte bozkávať.
Bol ako vo vytržení. Zrazu sa mu však zatmelo pred očami. Pocítil úder, na chvíľu akoby stratil vedomie. Uvedomil si, že ho ktosi bije. Surovo, do hlavy. Z rozseknutej pery mu pomaly tiekla krv.
Teraz si už jasne uvedomoval, že ho Oľga poškriabala po viacerých častiach tela a začína ho dusiť. „Chcem žiť, musím sa zachrániť!“ preblesklo mu hlavou. Schytil košeľu a vybehol.
Večer zašiel na pohotovosť. Lekár konštatoval početné podliatiny a škriabance na viacerých častiach tela. V dokumentácii zakrúžkoval možnosť, že ide o podozrenie z trestnej činnosti.
Na druhý deň zastalo pred vysokoškolským internátom auto, z ktorého vystúpili dvaja muži v uniformách. Od vrátničky si vypýtali zoznam ubytovaných študentov. Našli v ňom tri Oľgy.
Jednu z nich prokurátor neskôr obžaloval z trestného činu ublíženia na zdraví. „Nechal ma chlapec, nevedela som sa s tým zmieriť,“ vypovedala pred súdom. „Neskôr som sa dozvedela, že Karol s ostatnými chlapcami súťažil o to, kto viac dievčat dostane do postele.“
„A potom ste sa zoznámili s poškodeným?“ prerušil obžalovanú predsedajúci.
„Nie ja - on sa zoznámil so mnou. Pomilovali sme sa. Žiaľ, vrelo to vo mne s tým Karolom. Niekoľko dní pred tým sa zo mňa vysmieval, aká som naivka! Najradšej by som vtedy pozabíjala všetkých mužov! A keď som s poškodeným… slovom, vtedy to vyvrcholilo, ani neviem, čo sa vo mne pohlo, a začala som ho biť. Sama neviem, kde sa vo mne vzala taká sila a zlosť! Niečo som schytila, čo bolo práve po ruke, už sa ani nepamätám presne, čo to bolo - a tým som ho mastila. Pamätám si, ako mu z rozbitej pery tiekla krv. Nechcela som to urobiť,“ povedala a nahlas sa srdcervúco rozplakala.
Senát napokon vyniesol rozsudok: „Obžalovaná Oľga L. sa uznáva za vinnú z trestného činu ublíženia na zdraví. Súd však upúšťa od potrestania.“
V odôvodnení rozsudku predsedajúci uviedol: „Obžalovaná spáchanie činu oľutovala a vzhľadom na jej doterajší život a to, že do rozporu so zákonom sa dostala prvýkrát, možno očakávať, že už samotné vyšetrovanie prípadu, ako aj jeho samotné prejednanie pred súdom postačí na jej nápravu.“
Až neskôr vyšlo najavo, že protagonistka príbehu bola v čase pojednávania gravidná. Krátko po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku skončila v nemocnici so spontánnym potratom.
PETER FURMANÍK
