Predstavte si, že rodina má málo peňazí, jej členovia málo času a aj by chceli ísť niekam spolu, ale zároveň si tak trochu idú na nervy – čo by ste im poradili?
„Voľakedy som bol horolezec a najťažšiu túru, ktorú som liezol, bola „jednotka“ v Tatrách – teda takmer chodecký terén. S dovolenkami je to rovnako. Niekedy veľmi skromná a prostá dovolenka môže byť tá najlepšia. Skúste si zaspomínať na svoje najkrajšie dovolenky a uvidíte, čo sa vám vynorí v mysli. Pri takejto bilancii ľudia často zistia, že najkrajšou dovolenkou bol splav pred pätnástimi rokmi alebo prázdniny u babky na dedine.“
Nedá sa však dvakrát vstúpiť do tej istej rieky.
„Ja viem, že nie, ale takéto zamyslenie im môže niečo pošepkať. Naznačiť, že kedysi nepotrebovali všetko, čo dnes považujú za štandard. Poznám človeka, ktorý neznesie cudziu vaňu. Nemôže ísť na dovolenku, pretože nadovšetko miluje svoju vaňu, v nej sa cíti bezpečne a najlepšie si oddýchne. Dovolenky trávi doma – kúpe sa vo vani a prechádza sa po meste. A rodina to akceptovala, chodia na dovoleky sami.“
Takže jediná správna dovolenka nemusí byť rodinná?
„Rozhodne nie. Ideálne je vyskúšať si aj všelijaké kombinácie – samostatne môže ísť otec alebo matka, s dcérou alebo so synom – nie stále to obligátne: zošnorovaní manželia aj deti. Deti majú veľmi rady napríklad pánske jazdy – niekoľkí priatelia sa zbalia aj s deťmi a zažijú spolu úplne iné veci ako rodina, a to platí aj pre dámske jazdy. Treba hľadať originálne kombinácie a striedať – ak teda minulý rok bola celá rodina spolu pri mori, tento rok nech skúsi niečo úplne iné.
MONIKA GÁLIKOVÁ
