Prázdniny majú aj vysokoškolskí študenti, dokonca zväčša dlhšie ako žiaci základných a stredných škôl. Väčšina ich však už nechce tráviť na dovolenke s rodičmi, skôr sa snažia zarobiť si alebo zdokonaliť sa v jazyku. A najlepšie je, keď sa to dá spojiť – práca v zahraničných táboroch, au-pair v rodinách, štúdium jazyka spojené s brigádovaním – taký je prázdninový trend.
Veľmi obľúbené sú prázdninové kempy a tábory v zahraničí, na ktorých sa vám nielenže vrátia vynaložené náklady (v priemere to býva 30000–40 000 korún), ale ešte aj niečo zarobíte. Ak však prácu v kempe nemáte dohodnutú, teraz je už neskoro.
Brigádovať sa dá i na Slovensku, i keď za menej peňazí a bez možnosti vidieť svet. Agentúry, ktoré sprostredkúvajú letné brigády vysokoškolákom, ponúkajú väčšinou manuálne práce typu – upratovanie, sťahovanie, umývanie okien, balenie, manipulácia, montáž, demontáž, práce v reštauráciách a kuchyniach, stavby a ich upratovanie. Často ponúkajú študentom možnosť zarobiť si i počas školského roka, sú to však odbornejšie práce vhodné pre starších vysokoškolákov a na dlhší čas, ako napríklad práca na PC, hostesky, recepčné, telefónni operátori, pomocní účtovníci, prekladatelia, strojopisci, technickí kresliči a podobne. Študent si však musí rezervovať minimálne dva dni voľného času cez týždeň.
Platí sa buď dohodou za úkol, alebo paušálne na hodinu. Agentúra Nosluš, ktorá v Bratislave zamestnáva najviac vysokoškolákov, platí od 38 do 60 korún za hodinu, a tvrdí, že sú to najvyššie ceny v Bratislave. O prácu je záujem, väčšinou platí, že ak sa neprihlásite niekoľko dní vopred, voľné miesto na brigádu už nezoženiete.
Študenti sa zamestnávajú aj mimo agentúr, vlastnými silami – najčastejšie ako čašníci, servírky či pomocné sily. Radi doučujú, pomáhajú v rodinách s deťmi, učia cudzie jazyky.
Zarobiť môže aj stredoškolák, stačí ak má pätnásť rokov a občiansky preukaz. Pozor však na neseriózne firmy: „Prihlásila som sa so sestrou na brigádu. Celú noc sme lepili do novín reklamné letáky, urobila som asi jedenásť poriadnych kôpok. Jedna mi trvala polhodinu,“ hovorí Katka Huťová z bratislavskej Petržalky. „Za noc som dostala stoštyridsať korún. Moja sestra dokonca len štyridsať, lebo na druhý deň ochorela a neprišla sa odhlásiť – tak jej dvesto korún strhli. Zarobili sme strašne málo a pritom sme dreli celú noc.“
Aby ste nedopadli podobne, radšej si dopredu zistite referencie o firme – najlepšie cez ľudí, ktorí v nej už pracovali. So zamestnávateľom spíšte zmluvu, i keď je možno preňho výhodnejšie zamestnávať „čierne duše“. Vám sa to však pri konečnom účtovaní nemusí vyplatiť. No a najmä – nehanbite sa opýtať na finančné ohodnotenie. Ak sa vám zdá, že firma ponúka malú odmenu, radšej sa obzrite po inej brigáde.
(sr)
