V minulotýždňovom prieskume Ústavu pre výskum verejnej mienky považovalo vstup do aliancie za potrebný 41 percent občanov a za nepotrebný 46 percent. Podľa Gyárfášovej existuje skupina ľudí, ktorí vstup síce nepovažujú za bezpodmienečne potrebný, ale nie sú proti nemu.
Podľa Inštitútu pre verejné otázky (IVO) je pomer podporujúcich a nepodporujúcich občanov momentálne 48 ku 44 percentám.
„Hovorme o NATO, postoje sa preklopia v prospech aliancie,“ to je podľa Gyárfášovej hlavný spôsob, ktorým sa malo dosiahnuť zvýšenie podpory verejnosti. Za vstup sú hlavne mladí ľudia, ale v tejto skupine je i najviac nevyhranených. Mladí tvrdia, že argumenty by ich dokázali presvedčiť dokonca aj vtedy, keď im doteraz NATO sympatické nebolo.
Zaujímavé je, že aj keď pomerne značná časť verejnosti nie je za vstup do NATO, takmer žiadnu podporu už nemá neutralita ani spojenectvo s Ruskom.
Slovensko vníma alianciu stále predovšetkým z vojenského a bezpečnostného hľadiska a nezdôrazňuje sa jej civilný rozmer. Podľa Gyárfášovej nie je dobré, keď politici o aliancii hovoria v štýle „NATO od nás žiada“ alebo „mali by sme Bruselu splniť“. Tým nechtiac utvrdzujú ľudí v tom, že v aliancii prídeme o kus suverenity.
Prezident IVO Grigorij Mesežnikov povedal, že podpora integrácie politickými stranami je často len verbálna. Nepredpokladá napríklad, že by HZDS svoju volebnú kampaň založilo na propagovaní vstupu do NATO.
Napriek tomu, že hnutie pripisuje vzrast podpory vstupu vo verejnosti svojej aktivite, jeho voliči sa k NATO takmer nehlásia.
Ani postoje hnutia podľa Mesežnikova nie sú veľmi presvedčivé. Poslanec HZDS Gajdoš nedávno o nesplnení kritérií pre pozvanie spolu s našimi susedmi v roku 1997 napísal, že „kto a akou formou sa na ich nesplnení podieľal, to dnes už nie je rozhodujúce“. Mesežnikov tvrdí, že HZDS by malo vysvetliť, prečo robilo všetko pre to, aby verejnosti alianciu zhnusilo.
(fw)
