
„Začali prázdniny - čas hier, radosti a oddychu. Je na rodičoch, aby deťom vytvorili zaujímavý program.“
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
„Keď sa k nám dieťa prihlási na päťdňový denný tábor, rodičia si neraz povzdychnú: no dobre, to je jeden týždeň. Ale čo zvyšných sedem?“ hovorili psychológovia z Centra výchovnej a psychologickej prevencie pri Pedagogicko-psychologickej poradni v Bratislave-Rači. „Každá dobrá rada je nad zlato. Rodičia by mali o programe pre deti uvažovať už pred prázdninami. Dôležité je – a niektorí rodičia na to za-búdajú – pýtať sa detí, kam by chceli ísť ony. Tie sú totiž väčšinou postavené pred hotovú vec. Napríklad, keď idete na dovolenku k moru, a zistíte, že dieťa chce vidieť aquapark a vy kultúrne pamiatky, treba to spojiť a ísť tam, kde sú obe „atrakcie“. Čím skôr deti zapojíte do spolurozhodovania rodiny, tým lepšie.“
Je dobré dieťa do ničoho nenútiť. Ak je viditeľné, že naozaj nechce ísť napríklad k starým rodičom, treba sa pokúsiť nájsť iné riešenie a starkých nechať ako poslednú možnosť.
Letné tábory, centrá voľného času
Jednou z možností je letný prázdninový tábor. Ponuka je veľmi široká – tábor denný, týždňový, dvojtýždňový, desaťdňový -počítačový, so stanovačkou, dobrodružný, jazykový…
„Rodičia by si mali overiť, s kým dieťa ide a aký program je pre neho pripravený. Vhodnejšie je uprednostniť tábory, ktoré nám odporučia známi a tak predísť tomu, aby sme kúpili mačku vo vreci. Nám sa totiž stáva pravý opak – dieťa príde samé, prihlási sa do denného tábora a potom prinesie od rodičov peniaze. Drvivá väčšina rodičov sa na nás vôbec nepríde pozrieť, nevie, kto s deťmi ide. Je to zarážajúce,“ hovoria v CVaPP-e.
Mnoho aktivít cez letné prázdniny ponúkajú i centrá voľného času či detské kluby – kúpanie, športy, kurzy keramiky, počítačov, loptové hry, súťaže, kempovanie, turistiku. Väčšinou ide o denné tábory, kurzy či niekoľkohodinové aktivity.
Ak sú vzťahy narušené, dovolenka ich vyhrotí
Odporúčaná dĺžka dovolenky je dva až tri týždne. Na to, či na ňu ísť s deťmi alebo bez nich, sa názory rodičov rozchádzajú. Jedni si myslia, že dovolenka s deťmi je krásnym zážitkom utužujúcim rodinné vzťahy, iní oponujú, že je to len práca a behanie okolo dieťaťa, náročnejšie ako doma.
Rada psychológa: „Rodina vie, do čoho ide, takže by mala byť pripravená na to, že deti na dovolenke vyžadujú určitú starostlivosť a pozorsnosť. Ak ide na dovolenku s presvedčením, že deti budú na slovo poslúchať, alebo si chcú od nich oddýchnuť, nech radšej idú bez detí. Ale ak majú na seba cez rok málo času, je dovolenka s deťmi výborná vec. Pre deti treba pripraviť program – zobrať im hračky, knižky, ísť tam, kde sú pre ne nejaké atrakcie.“
Hovorí sa, že rodina je na dovolenke zrazu náhle dlho spolu a môžu nastať hádky a kríza. „To nie je celkom pravda. Ak sú vzťahy už narušené, tak sa to môže vyhrotiť. Ale to sa môže stať kedykoľvek, keď sú spolu, nemusia byť na dovolenke. Tam sa väčšinou neobjaví žiaden nový problém, len tie, ktoré tleli už doma,“ hovorí psychologička Mária Findová.
A čo názor, že malé dieťa si z dovolenky nič nepamätá, preto je lepšie nechať ho doma? „Dieťa si možno nezapamätá veľa konkrétnych zážitkov, ale skôr príjemnú atmosféru, pocit pohody a bezpečia z toho, že je rodina pokope. A to má pre dieťa určite veľkú hodnotu.“
Nechať dieťa doma samé?
Niekedy nie je iná možnosť, ako nechať dieťa pár dní či hodín doma samé. Kto môže, rieši to tak, že mladšie dieťa nechá pod dozorom staršieho. Podľa štatistiky projektu Bezpečný domov stráži starší súrodenec mladšieho až v 77 percentách. Dieťaťu vo veku šesť rokov zverí prvýkrát kľúčik od bytu jedenásť percent rodičov, v siedmich rokoch 18 percent a v deviatich rokoch až 60 percent rodičov.
„Napriek tomu, že rodičia hovoria, že dbajú o bezpečnosť svojich detí, tieto čísla tomu príliš nenasvedčujú. Dieťa ešte nedokáže odhadnúť následky svojho konania a často sa stávajú zbytočné úrazy. Následky jedného okamihu tak môže nosiť celý život,“ hovorí Anna Mišinová, manažérka projektu Bezpečný domov.
Kedy je dieťa za seba zodpovedné
Ako teda zistiť, či je dieťa dostatočne zrelé na to, aby sa mohlo postarať samo o seba a byť nejaký čas bez dozoru?
„Prostredníctvom úloh, ktoré mu zadávame. Keď sa na niečom dohodneme, a naozaj to spraví, vidím, že sa naňho dá spoľahnúť. Tohoto by mali byť schopné deti na druhom stupni, asi od piatej triedy,“ hovorí Mária Findová z CVaPP. „Nie je však dobré, ak dieťa nechávate dlho samé. Akútne síce netrpí, respektíve to na ňom nevidno, zanechať následky na jeho psychike to ale môže.“
SOŇA REBROVÁ