V súčasnosti pritom Belgicko získava takmer 60 percent elektrickej energie práve z jadrových elektrární a medzi krajinami Európskej únie je na ňu viac odkázané iba Francúzsko, ktoré získava z 59 jadrových reaktorov 75 percent svojej spotreby energie.
Odporcovia zákona varujú, že odklon od atómu bude Belgicko stáť veľa – energia vraj zdražie. Belgicko plánuje atóm nahradiť hlavne zemným plynom a investovať chce aj do solárnych a veterných elektrární.
Cestu bez jadrovej energie si pred Belgickom naposledy zvolilo Nemecko. Bývalá nemecká červeno-zelená koalícia sa dohodla s energetickými koncernami na odstavení všetkých 19 jadrových elektrární v priebehu dvadsiatich rokov. Nemecko tým európsky úhrn produkovanej jadrovej energie ale zrejme významne nezníži, bude totiž dovážať viac energie z Francúzska, ktoré ju vyrába na báze atómu.
Švédsko sa vydalo cestou likvidácie svojich dvanástich jadrových reaktorov ešte v roku 1980, nepostupuje však tak rýchlo, ako sa počítalo. Alternatívnym zdrojom v ich prípade sú hlavne dánske tepelné elektrárne. Proces „odjadrovania“ Švédska sa mal pôvodne dokončiť v roku 2010, môže sa však pretiahnuť aj o niekoľko desaťročí.
Európskou jadrovou mocnosťou číslo jeden je Francúzsko a ako jediné v Európe má aj továreň na recyklovanie jadrového odpadu. Plány vzdať sa jadrovej energie sa v tejto krajine ani len neobjavili, no aj Paríž v poslednom období uvažuje o znížení jej podielu na spotrebe a to z ekonomických dôvodov. Ich elektrárne totiž starnú a čoskoro bude treba investovať do ich bezpečnosti.
Medzi ostatnými európskymi krajinami vedie Litva s pokrytím 73 percent svojej spotreby energie. Moratórium na výstavbu nových jadrových elektrární platí vo Švajčiarsku, Holandsku, Taliansku a Španielsku.
Slovensko je so 47 percentami pomerne vysoko v svetovom rebríčku, čo sa týka podielu jadrovej energie na celkovej spotrebe. Nové elektrárne sa v Európe stavajú už len v jej východnej časti.
Niektorí experti však predpovedajú, že výroba jadrovej energie sa v budúcnosti stane nevyhnutnosťou. Súčasné zdroje energie sa totiž postupne vyčerpávajú. Spory sa vedú aj okolo toho, či je „ekologické“ dosiahnuť redukciu emisií skleníkových plynov, ktoré vo veľkom množstve produkujú tepelné elektrárne, nahradením tepelnej energie jadrovou. Spoločná európska politika nie je proti atómu, Európska komisia iba reguluje pravidlá pre ich bezpečnosť. (kl, tasr)
