Federálny prezident a kandidát na prezidenta Srbska Vojislav Koštunica v Belehrade na poslednom z predvolebných mítingov opakovaných volieb.
FOTO – REUTERS
Volebný výsledok prepadol – k urnám prišlo o deväť desatín percent voličov menej, než predpisuje zákon o minimálnej 50-percentnej účasti.
Na Srbov zaľahla apatia zo sychravého počasia a jalových rozbrojov vnútri opozície, ktorá neprežila pád svojho spoločného nepriateľa Slobodana Miloševiča. To využil odolný srbský nacionalizmus.
Už v prvom kole volieb v septembri všetkých prekvapil Miloševičov človek, ultranacionalista Vojislav Šešelij ziskom 23 percent hlasov. Vedel, že v druhom kole nemá šancu na výhru. Využil teda žabomyšie vojny medzi Koštunicom a Labusom a prikázal svojim priaznivcom (väčšina z nich bola ekonomickou krízou na Balkáne najviac postihnutá), aby bojkotovali druhé kolo. Poslúchli ho a nasledovalo anulovanie celých volieb.
Po októbrovom fiasku sa Srbi ocitli na pokraji ústavnej krízy. Rýchlo zmenili volebný zákon a umožnili v druhom kole výhru už pomernou, nie absolútnou väčšinou hlasov. Začiatkom novembra sa Labus veľkoryso vzdal kandidatúry v prospech svojho súpera. Jeho gesto sa však minulo účinkom: na kandidátke teraz namiesto jedného svietia dvaja extrémisti – na tretie miesto postúpil nacionalista Borislav Pelevič, smutne známy spojenectvom so zavraždeným militantným mafiánom Ražnatovičom, prezývaným Arkan.
Okrem hrozby, že na čele krajiny sa opäť objaví nacionalista, straší Srbov aj možnosť, že ani tieto voľby nebudú platiť. Nadpolovičná volebná účasť ostala vo volebnom zákone predpísaná pre prvé kolo. Demokratická strana premiéra Zorana Djindjiča, ktorá z Miroljuba Labusa urobila jesenného prezidentského kandidáta, ide v Šešeljových šľapajach a voľby ticho bojkotuje. Koštunica im totiž po Labusovej rezignácii odkázal, že sa v nových voľbách zaobíde bez jej podpory.
Ak voľby zase prepadnú, od 5. januára 2003 až do vypísania ďalších, štvrtých volieb, sa úradujúcim prezidentom stane predsedníčka srbského parlamentu Nataša Mičičová.
Odstupujúci prezident Milan Milutinovič bude pravdepodobne nasledovať svojho bývalého šéfa Miloševiča do haagskej cely.
V nedeľu sa ukáže, či v Srbsku existuje politická alternatíva, ktorá dokáže konkurovať lákavým sľubom extrémnych nacionalistov, šikovne namierených na totalitou a vojnou poznačené obyvateľstvo.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
