Keď Harry Jackson 27. júna 1902 zanechal odtlačky na okennej parapete domu v obci Denmark Hill, netušil, že sa krádežou niekoľkých biliardových gúľ zapíše do histórie. Bol prvým britským zločincom, ktorý bol usvedčený a odsúdený na základe odtlačkov prstov.
Kriminálne záznamy toho obdobia obsahovali údaje o telesných mierach zločincov, o tvare očí, uší, nosu a ďalších telesných zvláštnostiach. Systém vyvinutý Francúzom Alphonsom Bertillionom bol trochu ťažkopádny. Pravdepodobnosť, že opis osoby bude „sedieť“ na niekoho iného, bola jedna ku štyrom miliónom. Pravdepodobnosť, že by dvaja ľudia mali rovnaké odtlačky prstov, je však až jedna k 67 miliardám.
Pokrok v metódach DNA by však mohol znamenať koniec expertov na odtlačky prstov. Podľa Barbary Danielsovej, špecialistky na súdne právo z londýnskej King‘s College, nie sú ešte dni klasickej daktyloskopie zrátané. „Odtlačky prstov stále môžu poskytnúť množstvo informácií, niektorí zločinci totiž za sebou nezanechávajú žiadne stopy s DNA,“ hovorí Danielsová. Britský úrad na registráciu odtlačkov prstov (MET) archivuje 1,5 milióna položiek.
V prípade, že by páchatelia v snahe zmiasť kriminalistov nosili rukavice, môžu byť ako nástroj na identifikáciu skúmané aj odtlačky uší. „Je prekvapivé, koľko lupičov pred vlúpaním počúva pri dverách alebo oknách, pričom na nich zanechajú svoje odtlačky,“ vysvetľuje Jickellsová. (čtk)
